Po skončení prvej časti Fortuna ligy je tu ideálny čas zhodnotiť, čo sme vlastne na jeseň na našich trávnikoch videli. Kvalita súťaže išla vďaka návratu viacerých skúsených hráčov o niečo hore, ale spokojnosť môže byť len u minima klubov.

Komentár Filipa Chudého

Po minulom ročníku som dúfal, že horšie to už byť nemôže, čo sa našťastie aj naplnilo. V minulej sezóne naša liga narazila kvalitou na úplné dno, teda verím, že tomu tak bude, aj keď nevedno čo bude napríklad o desať rokov. No ak niekoľkoročný kontinuálny prepad vystrieda postupné zlepšovanie, máme sa na čo tešiť. V tejto chvíli môžeme mať malú radosť aspoň z toho, že naša liga sa mierne kvalitatívne zlepšila. Poďakovať sa za to musíme predovšetkým skúseným hráčom, ktorí zastavili nielen vekový pokles.

Už dávno neprišlo do našej najvyššej súťaže toľko skúsených a hlavne hotových hráčov, koľko v letnom prestupovom termíne. Slovanu pomohol Mucha, Podaný a Priškin, Zlatým Moravciam Tawamba a De Souza, Trenčínu Schet, Dunajskej Strede Tujvel, Trnave Kamenár, Michalovciam Kelemen a aj Skalici pomohli na úvod skúsení hráči, keďže jej zariadili jediné dve víťazstvá. K tomu treba prirátať aj ďalšie zaujímavé nákupy v rámci Slovenska, ktoré sa podarili hlavne Myjave. Naša liga nebola vďaka tomu až tak mladá, čo je len dobre, pretože všetkého veľa škodí.

Na jeseň dominoval zaslúžene Trenčín, dôvody som rozobral už v minulých týždňoch, teraz dodám len gratuláciu. Za chrbtom má Slovan, ktorý mal od príchodu trénera Papavasilioua výsledkovo vydarenú jeseň, o čom najlepšie svedčí to, že pred rokom by s takýmto bodovým ziskom zimoval na prvom mieste. Už pred niekoľkými mesiacmi som pochválil letné nákupy belasých, pričom zvyšok jesene to len potvrdil, pretože sa vydarilo všetkých šesť, čo sa Bratislavčanom už dávno nepodarilo. Čierneho koňa súťaže z Myjavy som vychválil pred týždňom, pričom ma pozícia kopaničiarov neprekvapuje, keďže som ich za čierneho koňa súťaže pasoval už pred začiatkom tohto ročníka.

Najväčším sklamaním ligy je z môjho pohľadu Žilina. Ak by mi niekto pred začiatkom tvrdil, že bude po jeseni strácať 15 bodov, čím bude prakticky odpísaná z boja o titul, neveril by som mu. No za to si môžu pod Dubňom sami, pričom vinní sú všetci, pretože chybné rozhodnutia urobila každá zložka klubu. Dunajská Streda je tam, kde mala byť, na viac ešte nemá, menej by chcieť už nemala. Pre niekoho je možno negatívnym prekvapením Trnava, pre mňa nie. Pred sezónnou som ju tipoval na siedme miesto, zatiaľ je šiesta, no vynorili sa u nej všetky problémy, ktoré som dopredu predpovedal.

Senica je tiež priebežne o jedno miesto vyššie, ako som predpokladal, ale iba s bodovým náskokom. Vyšlo jej angažovanie mladého trénera Sabola, ktorý včas zmenil systém na 3-5-2, pretože začala na nulu vyhrávať práve vtedy, keď sa nebezpečne priblížila zostupovým priečkam, no už je od nich ďaleko. Najviac som sa (zatiaľ) splietol pri Ružomberku, pretože to je jediné mužstvo, ktoré je oproti mojej predsezónnej prognóze o tri priečky inde, zvyšné kluby maximálne o dve pozície. No som presvedčený, že na jar so Saparom môžu stále Liptáci atakovať piatu priečku. Lenže Európsku ligu, ktorá je ich cieľom, cez ligu už nevybojujú. Pokazil to vstup do súťaže, keď pod Galádom nevyhrali ani jeden zápas.

Na konci tabuľky sú štyri najslabšie mužstvá ligy. Keď som videl, že do Zlatých Moraviec prišiel Tawamba, vedel som, že ViOn bude najlepší z najhorších, čo sa aj potvrdilo. Michalovce hrali najprv naivný futbal, potom zas neatraktívny, aby všetky svoje získané sympatie ničili ešte aj kopou cudzincov. Pre Zemplínčanov bolo šťastím, že angažovali Kelemena, no a ešte väčším to, že v lige boli aj slabšie kluby. Aj Podbrezová patrí medzi najväčšie sklamania súťaže, Že bude nízko, to sa dalo čakať, ale že bude až takto dole, to je neakceptovateľné. Železiari nemajú až také slabé mužstvo, aby im na chrbát dýchala na jeseň tragická Skalica. Tá si to zapríčinila tým, že pred sezónou u nej skončil tréner Horný, hlavný strojca jej zázraku. No ten je už späť, čiže malá nádej pre Skalicu ešte žije, pretože mužstvo bude na jar minimálne fyzicky dobre pripravené. No ako som už nedávno napísal, obaja nováčikovia súťaž neoživili, čo nie je dobrá správa.

Ak to celé zhrniem, spokojnosť môže byť len v Trenčíne a Myjave, keďže obaja nikdy predtým nezimovali takto vysoko. V Dunajskej Strede si ešte môžu povedať, že uhrali sme to, na čo sme mali. No ak budú hovoriť na Žitnom ostrove o spokojnosti s touto jeseňou, nikdy sa s takýmto prístupom neposunú tam, kde by chceli v budúcnosti (súčasnosti) byť. Ostatné kluby nemôžu byť spokojné. Slovan je klub, kde sa ráta len prvé miesto. Žilina výrazne zaostala za majstrovskými ambíciami, Trnava za tými pohárovými. Senica počas svojho účinkovania v lige vždy skončila v hornej polovici, aktuálne je v spodnej. Ružomberok je ďaleko od pohárových priečok, o ktorých v náznakoch hovorili pred sezónou aj Zlaté Moravce. Michalovce, Podbrezová a Skalica čaká boj o záchranu, s čím nemôže byť spokojný nikdy nikto.

Ale by som to zakončil niečím pozitívnym, okrem mierneho zlepšenia kvality výrazne stúpol divácky záujem, a to (iba) vďaka novému štadiónu v Trnave, hoci aj v tomto smere je čo zlepšovať. Priemer takmer 2700 divákov na zápas je síce pekný, ale z historického hľadiska podpriemerný. Pamätáme si aj ročníky s priemerom viac ako 4000 fanúšikov, čo musí byť aj súčasný cieľ Fortuna liga. Tá na jeseň v niektorých smeroch potešila, no ako som už napísal, spokojnosť môže byť tak maximálne v dva a pol klube. Jedine ak budú samotné kluby na seba náročné, môžeme sa dočkať skutočne krajších zajtrajškov s ligovým futbalom.