Portugalčan Jose Mourinho už nie je trénerom londýnskej Chelsey, pričom si môže za to sám. Svoju výnimočnosť totiž nechal niekde v zabudnutí. Namiesto toho celú sezónu len vyplakával, čo žiaden veľký tréner robiť nemôže.

Komentár Filipa Chudého

Správa o Mourinhovom konci ani veľmi neprekvapila, keďže za normálnych okolností by prišla oveľa skôr. Ak by v lete nepodpísal nový lukratívny štvorročný kontrakt, veci by si bavil už niekde v septembri či októbri. Takto s ním malo vedenie klubu až nadpozemskú trpezlivosť, keďže sa mu evidentne nechcelo platiť mnohomiliónové odstupné. No aj ruský majiteľ klubu si spočítal, že radšej natankuje do svojej luxusnej lode len pol nádrže, akoby sa mal ďalej nečinne pozerať na ani nie polovičné výkony svojej obľúbenej hračky.

Je úplne jedno o akú súťaž ide, ale ak je v nej úradujúci majster po takmer polovici súťaže len bod od zostupovej priečky, niečo nie je evidentne v poriadku. Ťažko povedať, čo za to v tomto prípade presne môže. Či niečo prestalo po odchode dlhoročných klubových ikon fungovať v kabíne, to môžeme len hádať, keďže my sme v tej kabíne dennodenne niekoľko rokov za sebou neboli. Možné je aj to, že súčasní hráči Chelsey už nemajú výraznú motiváciu a sú uspokojení s tým, čo majú. Dalo by sa vymenovať ďalších x-faktorov, ktoré na to môžu vplývať, lenže išlo by o špekulácie. No len jedna vec je neodškriepiteľná, Mourinho nebol v tejto sezóne tým pánom výnimočným.

On síce celý čas tvrdil niečo iné, ale asi to bol len chabý pokus presvedčiť o tom najprv seba samého. Dlhodobo sa hovorí, že tento portugalský fenomén má skvelé druhé sezóny, lenže v tretích jeho čaro končí, čo je aj podložené jeho minulosťou. On sám to chcel teraz vyvrátiť, aj preto podpísal s klubom novú dlhodobú zmluvu, lenže to iba zvýšilo naňho tlak, ktorý nedokázal uniesť.

Všetko začalo už na začiatku sezóny, do ktorej Chelsea vstúpila neúspešne. Víťazný gól proti Swansea by nedala ani vtedy, ak by lekárka mužstva nešla ošetrovať Hazarda v nadstavenom čase, veď kto by ho dal? Akože Hazard...? Následná trojka na pôde Manchestru City, ktorý bol papierovo najväčším vyzývateľom Chelsea iba zvýraznila uštipačné reči, že Mourinhova záruka vypršala.

Portugalský tréner to evidentne nezvládol, začal vo veľkom hovoriť, aký je on skvelý, ako mu škodia rozhodcovia a všetci naokolo, pričom tieto keci opakoval po každom zápase. Toto v žiadnom prípade neboli tie jeho geniálne mediálne hry, toto boli slová niekoho, kto už nevie čo má hovoriť a len trepe tie isté nezmysly dookola. Jeho plač vnímala aj kabína, čím iba podkopával svoju autoritu, až ju úplne stratil. Tréner, ktorého najväčšou zbraňou bolo to, že vie ako výrazná osobnosť inšpirovať celý tím pre spoločný cieľ, bol zrazu len obyčajným plačkom.

Mourinho stále patrí medzi najlepších trénerov sveta, ale nebol v tejto chvíli už najlepším trénerom pre Chelsea. To by sa totiž muselo v jej kádri v zime vymeniť minimálne 15 hráčov, aby prišli noví, ktorých by dokázal znovu inšpirovať. A to by bolo výrazne drahšie, ako jeho odstupné.

Tento Portugalčan určite dlho čakať na novú ponuku nebude, ba môže výrazne pomôcť k zaujímavému trénerskému kolotoču naprieč Európou, ale malo by byť pre neho poučením, že ak chce zostať aj naďalej pánom výnimočným, musí sa tak aj správať. Je to totiž obrovský rozdiel medzi premyslenou mediálnou hrou, ktorá mužstvu pomáha, a dlhodobým vyplakávaním trénerských šašov, akých nájdeme aj u nás dosť, pričom ten rozdiel kabína vždy vycíti. Veľký tréner nemôže vyplakávať, taký musí len inšpirovať, na čo Mourinho pod tlakom zabudol. Ak si na to na novom pôsobisku spomenie, nemusíme mať o neho obavy, opäť bude najlepší.