Už teraz je isté, že aj na druhej reprezentačnej akcii pod vedením Zdena Cígera dopadne hokejová reprezentácia lepšie, ako tomu bolo v minulých rokoch. Ukazuje sa totiž, že skutočná chuť reprezentovať je viac, ako hviezdne meno na papieri.

Komentár Filipa Chudého

Hystéria, ktorá tu bola od leta až do prvej reprezentačnej akcie tejto sezóny, je už preč. Počas nej sa nerozprávalo o ničom inom, ako len o tom, že naša hokejová reprezentácia bude bez zopár bojkotujúcich hráčov stratená, že nás budú bez problémov porážať aj národné výbery druhého sledu a že nás na MS bude čakať tuhý boj o záchranu. Možno by sme tieto reči boli počúvali aj počas ostatných piatich týždňov, ale šíriteľom týchto správ zavreli ústa samotní zverenci Zdena Cígera. Na Nemeckom pohári totiž uhrali najlepšiu výsledkovú bilanciu našej reprezentácie za ostatné štyri roky, čiže si počínali lepšie, ako ich predchodcovia, momentálne z veľkej časti bojkotujúci hráči. A môžete si byť istí, že ak by naša reprezentácia na práve prebiehajúcom turnaji v Arose výsledkovo a herne vybuchla, opäť by vynorili letno-jesenné reči o katastrofických scenároch.

Našťastie, stal sa presný opak. Už teraz je isté, že tohtoročný turnaj Arosa Challenge dopadne zo slovenského pohľadu dobre. Ba ak dnes vo finále prehráme o menej ako päť gólov, pôjde o vôbec najúspešnejšie účinkovanie našej reprezentácie v histórii tohto podujatia, na ktorom sa zúčastňujeme od roku 2010, pričom sa stále hrá v tom istom formáte. Dovčera sme iba raz na tomto turnaji postúpili do finále, bolo to v roku 2012 po výhre 3:2 nad Nórskom, no vo finále sme prehrali s domácimi Švajčiarmi 0:5, čiže nech je to do dnešného finále motivácia navyše.

A história nášho účinkovania na tomto turnaji je zaujímavá aj z iného pohľadu. Ak sme totiž hrali v semifinále s Bieloruskom, vždy sme vypadli, teda až dovčera! Celkovo sme za tie roky vo všetkých vzájomných zápasoch dali Bielorusom dokopy len dva góly (!), včera v jednom stretnutí rovno dvojnásobok. A to treba zdôrazniť, že Bielorusi boli okrem Kaľužného v plnej sile. Napočítali sme v ich včerajšej zostave až 13 hráčov, ktorí hrali proti nám aj na májových MS, z našej strany to bolo len trio Sersen, Lušňák, Jánošík. Lenže kým mužstvo s Gáboríkom, Tatarom, Jurčom, Meszárošom, Lacom, Kopeckým, Daňom, Pánikom, Graňákom, Hudáčekovcami, Bližňákom, Bartovičom, Mikušom, Viedenským a Surovým, čiže tými, čo za nás vtedy hrali a zároveň bojkotujú, bolo rado aj za výhru 2:1 po predĺžení, náš súčasný mladý výber ten najlepší bieloruský zaslúžene prevýšil výsledkom 4:1.

Včera bolo jasne badateľné, že naša reprezentácia hrala ako jeden tím, praktikovala účinný systém, každý hráč nechal na ľade srdce, pričom sa nebál ani zranenia, hoci aj tie, bohužiaľ, prišli. Kým začiatkom novembra v Nemecku sme mali aj určité herné výpadky, včera sa jasne ukázalo, aký obrovský zmysel majú jednodňové kempy Zdena Cígera, ktorý aj vďaka tomu dostal do hráčov systém. Tiež treba vyzdvihnúť, že aktuálny zraz začal o jeden deň skôr, ako zvykol v minulosti, keďže vtedy boli hráčom prednejšie asi voľnočasové aktivity pred spoločnou prípravou v národnom drese, ale čo je to oproti tomu, že niekto si príde aj o dva týždne neskôr...

Zdeno Cíger povedal, že jeho bojkot už ani nezaujíma, on sa sústredí len na prácu so súčasnými hráčmi, ktorí chcú reprezentovať. A jeho zverenci tieto slová do bodky napĺňajú, pretože je priam hmatateľné, ako veľmi chcú a robia preto všetko. A presne takýto prístup trénerov a hráčov pri reprezentácii potrebujeme, pričom sme ho tu dlhé roky nemali. Ak to bude takto pokračovať, vôbec sa o súčasný reprezentačný výber nemusíme báť, práve naopak, možno sa po dvoch hluchých MS konečne dočkáme aspoň štvrťfinále, pretože včera sme si s prehľadom poradili s úradujúcim štvrťfinalistom MS, čo nie je maličkosť.