Ešte pred januárovým začiatkom zimnej prípravy sa už tradične v predvianočnom čase dozvedáme mená prvých hráčov, s ktorými naše kluby na jar nepočítajú, pričom v prípade Slovana je to opäť zaujímavé čítanie, zvlášť, ak to premeníme na „drobné.“

Komentár Filipa Chudého

Dve tretiny klubov Fortuna ligy už verejne oznámili mená prvých hráčov, s ktorými na jar nepočítajú. Zo známejších mien uvoľnila Žilina Jozefa Piačeka, Ružomberok Štefana Seneckého a Trnava (opäť) svojho kapitána Mareka Janečku. No ani jedna správa nevyvolala taký záujem verejnosti, ako predvianočné púšťanie žilou v Slovane, pričom nemyslíme tradičnú decembrovú charitatívnu akciu belasá kvapka krvi.

Hoci vedenie Slovana žiadnym menom výrazne neprekvapilo, veď o všetkých siedmich (Čikoš, Gorosito, Hudák, Peltier, Záhumenský, Sabo, Štefánik) sa hovorilo vo futbalových kruhoch už dlhšie, predsa len je menoslov tých, čo by mali v zime opustiť belasú loď zaujímavý, minimálne z finančného hľadiska určite.

Aj keď sa na Slovensku prestupové sumy zverejňujú iba v minimálnej miere a platové podmienky hráčov prakticky vôbec, ono sa to dá ľahko na základe viacerých indícií pomerne presne odhadnúť, veď futbalové Slovensko je malé...

V lete 2012 prišli do Slovana z aktuálne už nechcených hráčov Lester Peltier a Nicolas Gorosito. O prvom samotné vedenie klubu vyhlásilo, že ide o zrejme najdrahší nákup v ligovej histórii a prestupová čiastka mohla byť niekde na úrovni 700 000 €. Argentínsky stopér bol výrazne lacnejší, ale belasí aj tak museli niečo jeho argentínskemu klubu a manažérom zaplatiť, v Senici predtým len hosťoval. No výrazne drahší bol nákup Samuela Štefánika, za ktorého mohli belasí Nijmegenu zaplatiť odhadom 600 000 €. Pri zvyšných štyroch hráčoch už nešlo o žiadne horibilné sumy, keďže väčšina z nich prišla do Slovana v mládežníckom veku, ale aj výchovné niečo stojí.

Lenže pri nákupoch sa míňanie peňazí nekončí, keďže draho kúpení hráči sú aj štedro platení. Tu treba povedať, že väčšina platov hráčov v Slovane, ktoré sa šíria hlavne internetovými diskusiami, je výrazne fabulovaná, pretože keď si to spočítate, zistíte, že Slovan by musel mať minimálne dvojnásobný rozpočet, aby to utiahol. No v žiadnom prípade nechceme povedať, že hráči Slovana boli slabo platení. Veď napríklad Štefánik, mal podľa našich informácií zinkasovať za 16 mesiacov, čo hrá za Slovan, približne 140 000 €, podotýkame, patril medzi najlepšie platených. No a v prípade Peltiera, ktorý obliekal belasé farby 41 mesiacov, bude táto suma výrazne vyššia.

Po zhrnutí to vychádza tak, že Slovan vynaložil na angažmány siedmich hráčov, o ktorých už nemá v tejto chvíli záujem, približne dva milióny €. A ak by sme sa začali baviť ešte aj o ušlom zisku, mohla by to byť výrazne zaujímavejšia suma. Veď Slovan určite rátal s tým, že niektorých z menovaných časom predá, nie že ich bude vyhadzovať sám.

No zas hovoriť iba o tom, že títo hráči Slovan vyšli draho a nič mu nedali, by bolo nesprávne a zavádzajúce. Všetci mu aspoň nejakou časťou pomohli k viacerým trofejám a niektorí výrazne aj k postupom do skupín Európskej ligy, menovite Čikoš pri prvom a Hudák pri druhom. Pri ďalších postupoch predkolami sa pridali aj ďalší, čo za tie roky prinieslo klubovej pokladnici niekoľkokrát viac, ako sú spomínané dva milióny €. Slovan ešte môže niečo málo zarobiť aj na ich prípadných prestupoch, aj keď už iba Štefánik má dlhodobú zmluvu (do leta 2018), zvyšok ju má do konca sezóny, okrem Čikoša, ktorému vyprší koncom roka.

Pre Slovan musia byť podobné prestupové chyby z minulosti veľkým mementom do budúcnosti, hoci, ako sme už niekoľkokrát ešte počas jesene naznačili, niečo sa v najúspešnejšom klube na Slovensku pohlo dopredu aj týmto smerom. Potvrdili to už letné príchody, keď ani jeden zo šiestich nebol omylom, práve naopak. Zatiaľ to ukazujú aj aktuálne zimné odchody, keďže Slovan sa neoslabil ani jedným strategickým hráčom. No aj tak treba dodať, že ak by vo vedení Slovana pohli rozumom oveľa skôr, mohli ušetriť skutočne veľa peňazí, ktorými by bez problémov vykryli aspoň jeden svoj sezónny rozpočet.