Ak chce slovenský futbal poriadne zarábať, musí pri prestupoch pritvrdiť
Čoskoro sa už aj oficiálne začne zimné prestupové obdobie, ktoré by mohlo znamenať prelom v slovenskom futbale. Ale to len vtedy, ak reprezentačný úspech budú vedieť využiť na lepšie prestupy aj naše kluby.
Komentár Filipa Chudého
Ak si porovnáme Slovensko z futbalového hľadiska s inými slovanskými krajinami podobnej veľkosti, zistíme, že za väčšinou z nich výrazne zaostávame hlavne v prestupovom exporte. Veď stačí sa len pozrieť, koľko hráčov a v akých kluboch pôsobí so srbským či chorvátskym pasom. A učiť sa, ako výhodne predávať hráčov by sme sa mohli aj od Čechov a ďalších. Ak sa chceme k nim minimálne priblížiť, musíme si urobiť lepšie meno.
V prestupových otázkach má totiž vo väčšine prípadov práve meno rozhodujúcu úlohu. Ak si má totiž zahraničný klub vybrať, takmer vždy pred slovenským futbalistov uprednostní toho, kto vlastí pas nejakej rešpektovanejšej futbalovej krajiny. Pekný príklad na to aktuálne ponúka naša a holandská 21-tka. Že ich naši mladíci dvakrát zaslúžene porazili a že navyše Slovensko si zahrá na rozdiel od Holandska na Eure? Holandskí mladíci aj tak prestupujú priamo do elitných líg, kým tí naši musia ísť v lepšom prípade cez medzistanicu, pričom aj tie prestupové sumy, ktoré zinkasujú naše kluby, sú v dnešnom futbalovom svete vlastne almužnou.
Potvrdzujú to aj porovnateľné prípady zo zahraničia. Reprezentačný útočník slovinskej 21-tky Andraž Šporar síce tiež zvolil popri záujme Liverpoolu medzistanicu v Bazileji, ale Olimpija Ľubľana zaňho dostala tri milióny eur, pritom ešte nikdy nebol ani v slovinskom áčku. Myjavský rodák Jan Kliment, ktorý reprezentoval Česko na letných ME do 21 rokov, prestúpil po nich z Jihlavy do Stuttgartu za milión eur, a to bol v Jihlave len náhradníkom. Tretí prípad je Marko Grujič, za ktorého Liverpool neváhal zaplatiť CZ Belehrad sedem miliónov eur, len ešte aby si chlapec od otca vypýtal pas...
Nuž a tieto tri príklady sa priamo či nepriamo dotýkajú aj Slovenska. Šporar totiž vyvracia fámy, že treba umelo nominovať niektorých hráčov našej 21-tky do áčka, aby sa lepšie predávali. Ako vidieť, ide to draho aj bez toho, pritom rovno k pravidelnému účastníkovi Ligy majstrov, nie kdesi do spodku dánskej ligy... Klimenta si pamätáme aj z našej najvyššej súťaže, veď hosťoval v Banskej Bystrici, ale výraznejšie nezaujal, bol len priemerným legionárom. No stačil mu jeden hetrik na domácom európskom šampionáte do 21 rokov a už je bundesligistom, čím sa môže pochváliť minimum slovenských futbalistov. Nuž a Grujič bol ešte do leta iba náhradníkom v CZ Belehrad, začal pravidelne hrávať až potom, čo Slovan kúpil za 100 000 eur Vukana Savičeviča, čím sa mu uvoľnilo miesto.
Samozrejme, k jeho trochu šialenej prestupovej sume pomohlo aj to, že bol členom mužstva tohtoročných majstrov sveta do 20 rokov, ale podotýkame, že aj v ňom bol skôr len náhradníkom, ktorý odohral na turnaji dokopy iba 129 minút. Ale aj tak bol Liverpool ochotný zaplatiť za hráča, ktorý hrá pravidelne seniorský futbal iba niekoľko mesiacov, sedem miliónov eur. Srbskému klubu za ani nie tamojšieho najtalentovanejšieho hráča ponúkajú sedemmiestnu sumu začínajúcu sedmičkou, u nás za zrejme najtalentovanejšieho, ktorý žiaril celý rok 2015, budeme pomaly radi za vôbec sedemmiestnu sumu...
Slovenský futbal potrebuje na svoje napredovanie čo najviac peňazí, pričom z prestupov sa ich dá získať veľa, ale len vtedy, ak máte dobré meno, čo ešte nie je úplne náš prípad, hoci aj v tomto smere sme zaznamenali progres. Vďaka reprezentácii nás futbalový svet vníma už trochu vážnejšie, ale ani národný tím všetko neutiahne. Preto by bolo dobré, ak by trochu pritvrdili aj naše kluby. V pohárovej Európe síce veľa vody nenamútili, ale chýbajúce zisky môžu nahradiť čiastočne už teraz v zime. Viacerí mladíci z Fortuna ligy sú na nákupnom zozname popredných európskych klubov, nuž ak príde aj k reálnym vyjednávaniam, treba si aj európsky vedieť vypýtať.
Keď priemerný český klub predal svojho náhradníka do bundesligy za milión, slovinský svoju hviezdičku za tri a do Srbska sú ochotní za ešte nevyzretého hráča poslať dokonca sedem miliónov, prečo by podobné sumy nemohli dostať aj naše kluby? Veď máme kvalitnejšiu ligu ako Slovinci a za tou srbskou naša najvyššia súťaž kvalitou minimálne nezaostáva. Reprezentácie týchto krajín navyše ani neuvidíme v lete vo Francúzsku, kým našu áno.
Práve teraz je tak ideálny čas si začať pýtať viac. Môže sa síce stať, že zahraničné kluby nebudú ochotné platiť, keďže sú zo Slovenska zvyknuté na výpredaje za akciové ceny, ale aj tak sa určite nájde niekto, kto časom zaplatí, čím by boli neskôr donútení aj ďalší ponúkať európskejšie sumy. No dokým nezačneme byť tvrdí aj v tomto biznise, nikam sa nepohneme. Srbi, Chorváti a Česi tiež takto svojho času začínali, že spojili lepšie výsledky reprezentácie s vyššími prestupovými sumami a ťažia z toho doteraz. Keď to dokázali oni, môžeme aj my! Od nového roka máme na to príležitosť.