Ak odpočítame roky, v ktorých seniorská hokejová reprezentácia získala medaily na majstrovstvách sveta a rok 1996, ktorý znamenal pre slovenský hokej prienik medzi svetovú elitu, rok 2015 bol z hokejového pohľadu asi najturbulentnejší a najdiskutovanejší v ére samostatnosti. Čo nám priniesol?

Stĺpček Jakuba Mihálika

Vzbura hokejových vyslúžilcov

A to ste počuli? V slovenskom hokeji bola akási vojna!

Samozrejme, žartujem. Ak ste náhodou neboli niekde v Austrálii a bez internetu, tak ste o tom nielen počuli, ale ste tým aj celkom dlho žili. V podstate celý rok 2015 sa v hokejovom prostredí točil len okolo sporu bývalých (i súčasných) hokejových hviezd so súčasným (len skoro bývalým) hokejovým vedením.  Bol to asi prvý rok, kedy nás možno viac zaujímal hokej mimo hokejových klzísk ako na nich. 

Najprv sa do boja postavil Richard Lintner, ktorého výrazne podporovali Peter Bondra, Miroslav Šatan a mnohí ďalší. A hlavne, na Lintnerovu stranu sa postavil takmer celý hokejový národ. Boj sa poriadne vyostril. Popri tom vyzeral spor Šťastného so Širokým ako priateľské posedenie pri malinovke.

Potom sa do vlastného boja pustil Michal Handzuš. S podporou reprezentantov a tých, ktorí za ostatných desať rokov najčastejšie miesili slovenské puky. Tento boj skončil len pár dní pred koncom kalendárneho roku. Ale vlastne neskončil úplne. Je v tom hokej. 

Celoročne neprehľadná situácia mnohých vyčerpávala. Či už hráčov, funkcionárov, ale aj fanúšikov. Na Slovensku sa vytvorili dva tábory. Jeden, hlasno podporujúci zmenu zavedeného poriadku, ktorý slovenský hokej dostal až tam, kde je a druhý, ktorého nebavili ťahanice na diaľku a radšej by chcel sledovať ťahanice na ľade.

Nebudem sa vracať ku komentovaniu jednotlivých názorov. Čítali ste ich (aj) odo mňa zrejme celý rok. Ja len jedno. Či už má pravu jedna, alebo druhá strana, na vzbure hokejových vyslúžilcov bolo pozitívne minimálne to, že sa otvorene začalo hovoriť o problémoch hokeja. Aj tí zakorenení na funkcionárskych stoličkách sa začali snažiť viac, lebo zrazu im to doterajšie minimum nestačilo. Aj národ sa zobudil, aj hráči zistili, že nemusia len bezhlavo metať hokejkami a držať...krok. Snáď rok 2015 bol začiatkom pohybu v hokeji. A to tým oným spomínaým vyslúžilcom nikto neodoprie.

Nové reprezentačné pomery?

Seniorská reprezentácia má za sebou tiež poriadne zvláštny rok. Ďalšie nevýrazné výkony na MS, koniec Vujtka, nejasná situácia s novým trénerom, keď Cíger najprv nechcel, ale vlastne chcel, a potom chcel, ale vlastne nechcel. Nakoniec chcel, no určite nechcel taký nástup do funkcie, aký zažil. 

B***ot sa stal zakázaným slovom, no nakoniec vlastne rozšíril hokejové obzory. Na jesenných reprezentačných zrazoch dostali príležitosť nové tváre, nové systémy a nové prístupy, čo určite oživilo reprezentáciu. Noví hráči pocítili, že tvrdou prácou môžu získať reprezentačný dres, tí „starí“ zistili, že majú zdatnú konkurenciu a že reprezentácia nie je ich automatickou výsadou, ale cťou, o ktorú sa treba pobiť. Možno desať rokov nevídaná situácia. 

B***ot sa končí a dve protichodné strany sa budú musieť v roku 2016 zjednotiť pre dobro reprezentácie. Ak to dokážu, tak reprezentáciu možno čakajú lepšie, čerstvejšie zajtrajšky. 

Mááájo Hossa!

Z pohľadu výkonnosti Mariána Hossu nešlo o nejaký extrémne výnimočný rok. Veď „Hossička“ má výkonnosť na tej najvyššej svetovej úrovni už nejakých 15 rokov. No v roku 2015 sme sa definitívne utvrdili v tom, že na Slovensku sa môžeme pochváliť ďalšou hokejovou legendou. My sme to vedeli dávno, no svet možno ešte nie. Po treťom Stanley Cupe, ktorý Marián získal, a najmä prínose pre tím, ktorý pri ceste za ním ukázal, to už svet vie. Okamžite sa začali rojiť diskusie o tom, či Hossu po konci kariéry uvedú do Siene slávy NHL. Zaraďujú ho dokonca už aj medzi tých úplne najlepších európskych hokejistov histórie NHL. A to nie je málo. 

Réway a tí ostatní

Hneď na začiatku roka nás hokejoví juniori potešili, ako už dávno nikto. Malí Dávidkovia dobyli hokejových Goliášov, a hoci získali „len“ bronz, pre nás bolo ako zlato. Na juniorských šampionátoch sme nebrali medaily ani v časoch, keď sme vychovávali zlatú generáciu. Torontský bronz prišiel vtedy, keď to nikto nečakal, o to bol krajší. 

Národ ospevoval Godlu, či Réwaya, dostal nádej, že snáď to so slovenským hokejom nie je až tak zlé. Na(ne)šťastie, aj juniorské majstrovstvá sú každý rok, a tak na konci toho, čo priniesol bronz, prišlo aj vytriezvenie. Nehovorím, že na rozbehnutom turnaji v Helsinkách nie je možný zázrak, veď vo štvťfinále motyka môže zraziť tri korunky aj výborným Švédom. Ale posun vo výkonnosti a náladách, je oproti minulému roku viditeľný. 

A tak zrejme opäť zasadneme na pozíciu, ktorá našej mládežníckej práci v hokeji patrí. Na pozíciu, v ktorej my vychováme jedného Réwaya za dvadsať rokov (slová Ernesta Bokroša), zatiaľ, čo počtom obyvateľov podobní Fíni ich majú každý rok minimálne troch. Nuž, ale lepšie s bronzom, ako bez bronzu. Ak inšpiroval čo i len jedného budúceho hokejistu, tak mal dvojnásobnú cenu.

Mimochodom, Réway. Popri neuveriteľnom Mariánovi Hossovi pútal tento, ešte stále len, 20-ročný hokejista najväčšiu pozornosť. Nielen svojimi prehreškami, ktoré sa mu lepia na päty občas aj nezavinene, ale najmä hokejovým umením. V roku 2015 dospel najmä ako líder, o čom svedčí jeho kapitánske pôsobenie pri dvadsiatke, ale aj hrdé Áčko, ktoré mu v prekvapivo mladom veku na dres prilepil Zdeno Cíger. Ak sa naozaj u nás rodí jeden Réway za dvadsať rokov, tak bude musieť pekných pár rokov ťahať slovenský hokej. Tak nech si zvyká, chlapec...

MS 2019

Možno bude viesť slovenskú reprezentáciu aj na MS 2019. Práve v roku 2015 sa rozhodlo, že sa budú konať opäť na Slovensku. Po MS 2011 sa turnaj vráti na Slovensko v relatívne krátkom čase a keďže náš hokej potrebuje podobných impulzov čo najviac, aj táto správa patrí medzi najväčšie v tomto roku. 

Slovan a jeho hľadanie súťaže

Na konci sezóny to nevyzeralo so Slovanom ružovo. V KHL ho nechceli a bratislavský klub musel zvažovať ďalšie alternatívy pôsobenia. EBEL, slovenská (vtedy ešte) extraliga, či česká najvyššia súťaž, klub s veľkou tradíciou zrazu nevedel, kde bude od novej sezóny pôsobiť. Pomohla až intervencia na najvyšších miestach, a tak sa Slovan, aj vďaka silným zárukám, predsa len vrátil do KHL. A treba povedať, že našťastie. Na Slovensku sa predstavujú aj naďalej tí najlepší hráči, pôsobiaci v Európe, hlavné mesto má aspoň jeden šport s veľkou diváckou podporou a ku koncu roka sa Slovan opäť priblížil play-off KHL. Zotrvanie, alebo návrat,  Slovana medzi najlepšími diváckemu záujmu o tento šport môže len pomôcť. Najmä, ak tento rok vyplávali na povrch aj obrovské finančné problémy nášho najbohatšieho klubu. Nevyplatené výplaty, strata záujmu i sponzorov (poradie ľubovoľné), obvinenia z neférového konania manažmentu. Snáď vybojované play-off zaručí, že v roku 2016 sa Slovanisti niečoho podobného nedočkajú.

Turan a iné čistky

Ak sme o niekoľko riadkov vyššie vyjadrili nádej, že sa začnú hýbať funkcionárske ľady v ľadovom hokeji, tak náznaky sa objavili aj v domácej najvyššej súťaži. Konečne sa začalo nahlas hovoriť o rôznych prazvláštnych praktikách v rámci domácich klubov. Neodôvodnené udeľovanie ligových licencií, netransparentné vedenie klubov, dlhy, dlhy a dlhy. Výmena stráží v Poprade, situácia vo Zvolene i ďalších kluboch, to všetko naznačuje, že o problémoch sa začína aspoň hovoriť. A ako ste možno počuli na stretnutí anonymných alkoholikov alebo na fejsbúku B. Mojseja, kým si problém nepriznáš, nemôžeš sa vyliečiť. 

Úbytok v NHL

Nuž starneme. Nielen ja, či vy, ale aj naši hviezdni hokejisti v NHL, a tak ich čoraz viac ubúda. K smútku ostatných a k radosti fanúšikov Slovana, sa s NHL rozlúčil aj jeden z jej posledných slovenských mohykánov, Ľubo Višňovský. Ten ešte viac-menej dobrovoľne. S prvým tímom, či dokonca s tretím sa museli nedobrovoľne rozlúčiť aj ďalší. Pánik, Tvrdoň, farmárčiť poslali aj Jurča, či Daňa, hoci pri tých je nádej na návrat ešte silná. Stálych členov prvých tímov NHL máme už len šesť. Boli časy, keď sa ich toľko predstavilo proti sebe v jednom zápase.

Prajeme si

Nechcem končiť pesimisticky. Ani tento článok, ani rok 2015. Ja som (nielen) v hokeji optimista.  Verím, že rok 2016 bude úspešnejší ako ten predošlý. Nielen z pohľadu výsledkov na svetových šampionátoch, hoci aj tam by sa zišlo opäť potešiť. Ale najmä v položení základov. Pre prácu s mládežou, pre rozvoj infraštruktúry, pre nastolenie slušného športového prostredia, ktoré tu neraz chýba. Rok 2015 bol aj rokom, ktorý lemoval návrh a prijatie Zákona o športe, od ktorého si aj v hokeji veľa sľubujú. Tipsport liga i SZĽH majú pripravené mnohé zaujímavé projekty, v lete nás (zrejme) čakajú nové zväzové voľby. Tak nech je rok 2016 hokejovo úspešný. Nech sa hokejová republika má z čoho tešiť.