Niekoľko mesiacov to vyzeralo, že sa opäť pre Slovan sezóna skončí už prakticky v januári. Belasí sa však dostali do formy, ktorá spĺňa kritériá play-off.

Stĺpček Jakuba Mihálika

Bolo to ako za starých čias. Keď som včera sedel na štadióne Slovana, ktorý odohral súboj s Jokeritom, pripomenulo mi to prvú sezónu Bratislavčanov v najlepšej hokejovej súťaži Európy. Plné tribúny, výborná atmosféra, no najmä, hokej, ktorý spĺňal tie navyššie parametre.

A nešlo len o výsledok. Proti Slovanu stál momentálne druhý celok Západnej konferencie. Súper z Helsínk sa môže pochváliť jednou z najlepších ofenzív súťaže a štýlom, ktorý dlhodobo nesedí slovenskému hokeju na akejkoľvek úrovni. Belasí, nielen vyhrali, ale svojmu súperovi sa vyrovnali aj herne. A to bez opôr ako Nagy, či Višňovský.

To je znamenie, že Slovan je na správnej ceste. Nie je závislý od pár jednotlivcov, ale ťahá ho celý tím. To je mužstvo, hodné postupu. Slovan sa konečne môže spoľahnúť na brankára, ktorého netrápia výkyvy formy. Palebná sila útoku je rovnomerne rozložená. Vyzerá to, že aj výplaty chodia pravidelnejšie. Pohoda v tíme je evidentná.

Do konca základnej časti ostáva ešte 12 zápasov, a rovnako, ako prišla séria 6 výhier, môže prísť aj séria prehier. O všetkom zrejme rozhodnú až zápasy s priamymi konkurentmi v boji o postup do play-off. Avšak po dlhom čase si môže fanúšik Slovana povedať, že jeho klub si konečne postup medzi najlepších zaslúži.