V jednotlivých kluboch pomaly štartujú zimné prípravy, s čím sa roztáčajú aj tradičné zmeny v kádroch. Naše kluby by si mali preto dať veľký pozor, koho angažujú, keďže ešte stále sem chodia slabučkí legionári.

Komentár Filipa Chudého

Sviatočné dni sú definitívne za nami, hoci školopovinné deti odpočívajú až do konca tohto týždňa. Podobný plán majú aj v Žiline a Podbrezovej, zvyšných desať účastníkov Fortuna ligy si naplánovalo začiatok zimnej prípravy na tento týždeň. No nie je až tak dôležité, či už kluby začali, začínajú, alebo začnú, pretože všetky už minimálne od konca jesennej časti riešia svoje hráčske kádre na jarnú časť.

Kým pred 20 rokmi boli dvaja legionári v slovenskom mužstve pomaly unikátom, dnes aspoň dvaja legionári akoby automaticky prichádzajú do takmer každého prvoligového klubu počas prestupových období. A to ešte hovoríme o spodnej hranici, keďže len počas minulého leta prišlo do Fortuna ligy viac ako 50 legionárov, čo je už takmer astronomické číslo na 12 klubov. No keď si spätne pozeráme ich menoslov a zároveň hodnotíme ich výkony, s privretím všetkých očí bolo prínosom pre Fortuna ligu iba takých desať z nich, čiže približne pätina. Angažovanie minimálne 40 legionárov bolo chybou, a to by sme mohli hovoriť v niektorých prípadoch aj o zlých vtipoch. Miesto v prvoligovom kádri dostalo v letnom prestupovom termíne u nás toľko slabých legionárov, že by v pohode stačili na zloženie dvoch mužstiev.

Slovensko síce nemá až takú početnú členskú základňu, ako iné krajiny s výrazne vyšším počtom obyvateľov, ale ani sa nechce veriť, že v lete minulého roka by sa nenašlo 40 slovenských futbalistov, ktorí by boli ochotní prestúpiť do našej najvyššej súťaže, no a zároveň by prinajhoršom boli rovnako (ne)kvalitní, ako tí legionári, ktorí absolútne nesplnili očakávania.

Legionár musí byť lepší od domácich hráčov! On musí byť tým nositeľom kvality, ktorého náš klub angažuje preto, že vďaka svojej inakosti bude kľúčovým hráčom mužstva. Ak príde do našej ligy takýto hráč, radi ho privítame s otvorenou náručou. Angažovanie rovnako kvalitného legionára, ako je domáci hráč, sa dá akceptovať jedine vtedy, ak domáci trh neponúka na danú hráčsku funkciu dostatočný počet futbalistov, čiže klub je nútený sa pozrieť za hranice. To je jediná tolerovateľná výnimka.

Ako z leta vidieť, na naše kluby musí celá slovenská futbalová spoločnosť doslova neustále tlačiť, aby dali šancu radšej slovenským futbalistom. Nech si už potom sami vyberú, či to budú ich odchovanci, hráči z nižších súťaží, alebo tí, čo sa vracajú zo zahraničia. No v konečnom súčte je viac-menej jedno, čo zvolia, všetky tieto alternatívy pomôžu nášmu futbalu výrazne viac, ako slabí legionári, ktorých vidíme v našej lige stále neúrekom.