Keď sa vo svete futbalu hovorí o veľkých egách, ako prvé prídu na rozum mená ako Ibrahimović, Cristiano Ronaldo, či Mario Balotelli. Pravdou však je, že oveľa horšie prejavy egocentrizmu ponúka Yaya Touré.

Blog Jakuba Mihálika

Možno si ešte dobre pamätáte na incident, keď urazený kapitán Pobrežia Slonoviny metal blesky a žiadosti o prestup, keď mu v Manchestri nepripravili narodeninovú tortu. Ok, poviete si, možno mu v detstve nebolo dopriate, tak mu na tom v dospelosti záleží. Tortový incident však nebol osamoteným v kariére mladšieho z bratov Touréovcov.

Časté problémy v klube, potýčky s klubovými spoluhráčmi, či sebavedomé vyhlásenia zatienil incident spred dvoch dní. Yaya nezískal titul afrického hráča roka na úkor Pierra-Emericka Aubameyanga, na čo reagoval urážkou, nielen samotného útočníka Borussie Dortmund, ale aj všetkých hlasujúcich odborníkov v Afrike.

„Tohtoročné výsledky ankety sú hanbou pre celý africký kontinent,“ povedal Yaya. Slová, ktoré by si nedovolila vysloviť snáď ani kontroverzná vyhasnutá hviezda Joey Barton, nie jeden z najsledovanejších futbalistov sveta. 

Ale humbuk okolo Tourého neustáva. Hneď nato sa jeho agent, ktorý robí všetko, len nie dobrú reklamu Yayovi, nechal počuť, že Pep Guardiola, ktorý sa má podľa špekulácií stať novým trénerom Manchestru City, nie je dostatočne dobrý tréner. „Vyhral tituly s Barcelonou a Bayernom Mníchov....Môj dedko by vyhral titul s Barcelonou a Bayernom,“ povedal.

Touré sa  zrejme obáva toho, že sa bude opakovať situácia z Barcelony, keď Guardiola po príchode odstavil Yayu na druhú koľaj. Zrejme vedel prečo. Ak sa ego statného stredopoliara nezmestilo do kabíny, je pochopiteľné, prečo musel odísť.

Namiesto trápnych vyhlásení by sa Yaya aj so svojim agentom mali venovať futbalovej výkonnosti. Tá Yayova má už dlhé roky príliš kolísavú krivku. A určite nezodpovedá Tourého arogancii.