Pred majstrovstvami sveta v roku 2002 so Slovenskom nikto nepočítal. Vytvorili sme kolektív, ktorý sa zomkol a v tichosti kráčal až na vrchol. Vo všeobecnosti je však známe, že favoritom sa niekedy ťažko vyhráva a o domácich tímoch na MS to platí dvojnásobne. Poslednými majstrami sveta sa na domácej pôde stali ešte v roku 1986 hokejisti vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Je náš tím lepší ako ten z Göteborgu a má šancu zlomiť štvrťstoročné prekliatie domácich tímov?

Brankársky post máme na domácich majstrovstvách obsadení brankárskou jednotkou v klube NHL. Ján Lašák bol v Göteborgu mladým brankárom, ktorý mal pred sebou sľubnú budúcnosť. Kariéru v NHL neurobil, ale na titule sa výrazne podpísal. Vtedy však prekvapil a dnes sa od Jara Haláka očakávajú veľké veci. Pevne veríme, že Jaro má minimálne na Lášakov výkon z pred deviatich rokov a pri vyrovnanosti súperov, ktorú nám ukázali prvé zápasy, môže zájsť ešte ďalej. 

Obrana je našim veľkým otáznikom. Ak sa pozrieme na súpisku nášho tímu, nemali by sme mať na tomto poste problém, ale ak zhodnotíme výkon proti Slovinsku, je vidno nedostatky. Nič nefunguje však dokonale a už vôbec nie pri prvom zápase. Oproti Göteborgu nemáme tento krát žiadneho obrancu z domácej súťaže. Treba však dodať, že výkon Dušana Mila bol vo Švédsku prekvapením a boli by sme radi, ak by ho niekto napodobnil. Pri presilovkách nám na modrej bude chýbať útočný typ Ľuba Višňovského, čo ukázal aj prvý zápas. Prišli sme aj o večného smoliara Riša Lintnera, ktorý je takisto útočnejším typom obrancu. Z toho vyplýva, že obrana je oproti Göteborgu viac defenzívne ladená a ak nevystúpi Martin Štrbák zo svojho tieňa a hráči ako Graňák, Podhradský a Baranka nepreukážu, že si zaslúžia angažmán v Ruskej KHL, nepomôže nám ani nadpozemský Halákov výkon. Do tejto kategórie možno zaradiť aj Ivana Majeského, ktorý so svojimi 202 zápasmi v NHL patrí medzi najskúsenejších, no pri prvom zápase to nebolo z jeho strany ešte optimálne. Dúfajme, že sa k bojovnému výkonu Milana Jurčinu pridajú aj ostatní chlapci a naša obrana naozaj potvrdí, že v ničom nezaostáva za tou z MS 2002. V prípade postupu do štvrťfinále by ju mohol vystužiť aj spomínaný Višňa, prípadne jeden z dvojice Meszároš Chára, ktorí sa stretli v druhom kole play off NHL, čím by úroveň našej obrany rapídne stúpla.

Útok je tou svetlejšou stránkou nášho tímu. Nemyslíme tým, že by ostatné posty boli katastrofy, ale práve post útočníkov je našou najsilnejšou zbraňou. Oproti Göteborgu sme prišli o dvojnásobného najlepšieho strelca NHL Petra Bondru a Žiga Pálffyho, o ktorého význame a veľkosti hovoria slová Petra Šťastného: „Talent, aký sa nerodí každý deň. Je vyslovene predurčený na hokej okrem gólového inštinktu má aj dar rozohrávača s fantáziou, skvelé ruky, prehľad a srdce." Lenže čas nezastaví nikto. Dnes máme v tíme Pavla Demitru, Jozefa Stümpela, či Mira Šatana, ale ani jeden z nich nemladne. Skúsenosťami títo traja útočníci možno prevyšujú prvé dve formácie Nemcov, ale otázkou je, či ich predčia aj kondične. Ak však prirátame Gáboríka a Maja Hossu, sila nášho útoku rapídne stúpa. Spoločne s Bartečkom, Nagyom, Handzušom a spomenutými Šatanom a Stümpelom máme os dvoch útokov s puncom majstrov sveta. Takisto nám zostáva veriť v to, že ostrieľaní hráči z NHL ako Radivojevič, Marcel Hossa, či Rišo Zedník napodobnia oduševnené výkony Vlada Országha alebo Radovana Somíka, ktorého výkon posunul zo Zlína až za veľkú mláku. Oproti roku 2002 sme prišli aj o veľkého srdciara, ktorý s reprezentáciou prežíval úspechy aj pády, Roba Petrovického.

Zhodnotiť a jednoznačne povedať či je lepší tím z Göteborgu alebo tohtoročný sa nedá. Ak sa pozeráme na mená je to možno patová situácia, ale treba zohľadniť aj momentálnu formu. Vieme, že v Göteborgu išli všetci hráči na maximum a predviedli možno životné výkony. Takisto vieme, že všetci hráči pôjdu na maximum aj tento rok v Bratislave, ale formu neovplyvní nikto.

Ak sa bude Majo Gáborík potĺkať s takou streleckou nemohúcnosťou ako počas sezóny alebo v zápase so Slovinskom, nebude to ani polovičná náhrada za Petra Bondru z MS 2002. Keď sa Palo Demitra vytratí po každej prvej tretine a nenadviaže na výkony z KHL, takisto nám bude chýbať ten správny líder. Ak Višňovský v jeho najúspešnejšej sezóne v kariére príde o účasť v zápase hviezd NHL, nomináciu na Norris Trophy aj o účasť na MS v Bratislave, bude to pre samotného hráča obrovské sklamanie a  takisto nepriaznivý a oslabujúci faktor. Nakoniec si je treba uvedomiť fakt, že hokej pred deviatimi rokmi bol úplne niekde inde ako teraz. Prakticky neexistuje slabý súper. Šampionát je svedkom prekvapení každý deň a ako sme spomenuli, čas nezastaví nikto.

Dúfajme, že kolektívny duch bude silnejší a prekoná všetky problémy. Hodnotiť terajší tím s tým z pred deviatich rokov sa nedá konštruktívne. Chlapci z Göteborgu priviezli zlato a chlapci z Bratislavy sú iba na začiatku púte. Preto im môžeme jedine držať palce a veriť, že dokážu niečo podobné. Schopnosti na to určite majú, veď pred rokom ešte bojovali z najlepšími hráčmi na svete o najcennejšie kovy na Olympijských hrách. Ak to teda hodnotíme z tohto pohľadu, tím v Bratislave má minimálne také kvality ako ten z Göteborgu. Úspechy sa vždy dostavia až časom.