Vďaka Veronike Velez-Zuzulovej a Petre Vlhovej slovenské lyžovanie zažíva svoj zlatý vek. Bude pokračovať?

Komentár Jakuba Mihálika

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna krajina, ktorá nemohla iným kráľovstvám konkurovať, ani v zjazdovkách, ani v podpore kráľovskej pokladnice, no aj tak v nej vyrástli dve princezné, o ktorých počul celý svet. Príbeh o tom, ako sa vďaka Veronike Velez-Zuzulovej a Petre Vlhovej lyžiarsky trpaslík stal lyžiarskou veľmocou, je ako z rozprávky.

Aj v rozprávkach je hlavný hrdina väčšinou dopredu odsúdený na neúspech, no vlastnými silami osud zmení. Podobne je to v prípade našich úspešných lyžiarok. Ešte prednedávnom to vyzeralo, že kvôli neústretovému vedeniu, nedostatočnej podpore štátu a podmienkam, ktoré sa nedali porovnať s vyspelým lyžiarskym svetom, prídeme aj o to jediné ohnivko, držiace naše alpské lyžovanie nad vodou snehom. Už nevládalo držať krok s ostatnými, keď mu polená pod nohy hádzali aj doma.

Dnes sa tešíme, že máme dve pretekárky svetových parametrov, ktoré dokázali za jednu sezónu získať toľko víťazstiev a pódiových umiestnení ako pomaly za celú existenciu slovenského lyžovania nie. Vďaka oným princeznám dnes obdivujú naše lyžovanie aj tie najväčšie veľmoci.

Nechcem povedať, že by mal slovenský lyžiarsky zväz nulový podiel na terajších úspechoch našich reprezentantiek, to nie. No to, čoho sa mu momentálne dostáva v podobe ich vavrínov, je oveľa väčšie ako to, čo do nich vložil. 

Súčasťou takmer každej rozprávky je poučenie. Preto by si aj naše lyžovanie malo jedno vziať. Na Slovensku máme šikovných športovcov, šikovných lyžiarov. Ale treba im vytvárať vyhovujúce podmienky. Nie iba čakať, že sami od seba budú oni, alebo ich rodiny, robiť neustále zázraky.

Už toto je zázrak. Že sa dve pretekárky, ktoré delí jedna (športová) generácia, dokázali zladiť tak, že ich svetové výkony prichádzajú v rovnaký čas, si nikto u nás nemohol ani len predstavovať. A že to prišlo práve v sezóne, v ktorej sa po 32 rokoch vracia Svetový pohár v slalomových disciplínach na Slovensko, musíme brať ako až rozprávkové načasovanie.

Viac si slovenské lyžovanie nemohlo priať. Má jedinečnú príležitosť. Potenciál, na ktorom sa dá stavať. Pozornosť fanúšikov a sponzorov (dúfam) porastie. 

Už len, aby si lyžovanie nebralo príklad z hokeja, či iných športov, v ktorých po veľkých úspechoch prišiel ešte väčší pád. Na Slovensku sa z nich ťažko zviecha. Už len, aby si slovenské lyžovanie nevzalo naše dve úspešné lyžiarky len za dojné kravy, ale za záväzok, aby aj ony mali nasledovníčky. Aby slovenská lyžiarska rozprávka neskončila skôr, ako začala, ale mala čo najdlhšie pokračovanie.