Futbalový rok 2016 otvoril zo slovenského pohľadu reprezentačný výber do 18 rokov, ktorý sa zúčastnil prestížneho Granatkinovho memoriálu v Rusku. Nielen o tomto turnaji sme sa porozprávali s Kevinom Kelem, veľkým talentom nášho futbalu.

Hneď v prvý deň nového roka ste sa hlásili na reprezentačnom zraze. Bol to pre vás príjemný začiatok roka 2016?

„Určite áno, všetci sme sa na turnaj do Ruska tešili a hlavne na meranie síl s kvalitnými súpermi.“

Granatkinov memoriál patrí medzi najvýznamnejšie svetové turnaje v kategórii do 18 rokov. Aký ste si pred ním dali cieľ?

„Cesta k úspechu bola dlhá, keďže sme mali každý druhý deň zápas, ale cieľom bol určite postúpiť do semifinále, čo sa nám síce nepodarilo, ale podali sme skvelé výkony.“

Tento turnaj je špecifický tým, že sa hrá v hale. Vyhovovali vám takéto podmienky?

„Podmienky boli na dobrej úrovni, hala bola veľmi kvalitná a mali sme zabezpečene aj ďalšiu halu na tréningy, ktorá bola taktiež veľmi dobrá.“

Poďme k samotným zápasom. Mali ste skvelý vstup do turnaja. Japonsko ste porazili 3:0, čo nedokáže každý. O dva dni neskôr ste porazili Litvu 2:0. Ako ste to vtedy vnímali?

„Najdôležitejšie sú vždy prvé zápasy, navyše Japonci boli pre nás favoriti turnaja. Po úvodných dvoch výhrach bola väčšia motivácia a aj príprava na ďalší zápas, taktiež bola veľmi dobrá nálada.“

Zostrih zápasu proti Japonsku. Kele prihral na druhý gól zápasu Tuptovi a tretí dal (zdroj youtube.com)

Lenže následne prišla nešťastná bezgólová remíza s výberom Petrohradu, ktorý sa stal neskôr víťazom skupiny. Ak by sa podarilo mužstvu v tom zápase triumfovať, zrejme by vyhralo aj celú skupinu. Mrzí vás to ešte?

„Do zápasu sme išli hlavne s tým, aby sme ho neprehrali, pričom treba povedať, že kvalita súpera bola väčšia ako v predchádzajúcich prípadoch. Podľa priebehu sme mohli to stretnutie vyhrať aj prehrať, ale určite si obe mužstvá zaslúžili aspoň bod, takže remíza je spravodlivá.“

Skupinové boje ste zakončili prehrou s Bieloruskom 0:2, s ktorým nedávno prehralo paradoxne aj áčko a 21-tka. Čo sa stalo?

„Vedeli sme, že ak tento zápas zvládneme, postupujeme do semifinále, v úvode duelu sme mali pokutový kop (vybojoval ho práve Kevin Kele, pozn. autora), lenže ten sme nepremenili, čo bol to zlomový moment stretnutia.“

Hoci ste obsadili v skupine druhé miesto, do semifinále ste nepostúpili. V zápase o konečné 5. miesto ste vyhrávali nad Lotyšskom už 2:0, ale súper vyrovnal a nakoniec aj vyhral na pokutové kopy. Čo vám chýbalo?

„Pred zápasom sme si určili taktiku, ktorá nám vychádzala, keďže sme vyhrávali 2:0 a mali sme ešte kopec šancí. Lenže urobili sme zbytočné chyby a super nás potrestal dvoma gólmi. K úspechu nám chýbalo trochu šťastia pri zakončovaní.“

Za desať dní ste odohrali päť zápasov, čo je obrovská porcia. Ako ste turnaj zvládli z fyzickej stránky?

„Bolo to náročné, ale myslím si, že s kondíciou nemal nikto žiadny problém, po fyzickej stránke sme to zvládali perfektne. Mali sme po každom tréningu a zápase zabezpečenú kaďu a k tomu večer regeneráciu.“

V prvom zápase ste nastúpili až do druhého polčasu, ale odvtedy už len v základnej zostave. Ako ste vnímali svoje výkony na tomto turnaji?

„Snažil som sa plniť trénerove pokyny, čo sa mi aj podarilo. Hneď v prvom zápase som strelil gól a ďalší prihral, čo ma ešte viac povzbudilo do nasledujúcich stretnutí. Bol to skvelý pocit.“

Spolu so stopérom Jurajom Jánošíkom ste boli s dvomi gólmi najlepším strelcom Slovenska na turnaji. Teší vás to, alebo ste chceli streliť viac gólov?

„Určite som chcel streliť viac gólov, bolo kopec šancí v každom zápase.“

Vy ste mali na turnaji bilanciu 2+1, Ľubomír Tupta 1+2 a Denis Baumgartner 1+3, čím ste vytvorili akúsi údernú útočnú trojicu. Aká bola vzájomná spolupráca?

„Skvelá, sú to geniálni hráči, s ktorými sa mi hralo výborne.“

Na takýchto veľkých turnajoch sa objavuje aj množstvo pozorovateľov zo známych klubov. Bola to motivácia navyše, alebo ste to vôbec nevnímali?

„Určite išlo o veľmi veľkú motiváciu, chceli sme sa ukázať.“

V ročníku 1998 patríte u nás medzi najlepších strelcov, čo ste v minulosti neraz dokázali. V Slovane Bratislava ste už odohrali aj tri zápasy za juniorku v druhej lige mužov a strelili ste v nich dva góly. Uvidíme vás na ligových trávnikoch ešte v doraste, alebo už len medzi mužmi?

„Zatiaľ absolvujem tréningový proces s juniorkou, čo bude ďalej, to sa uvidí.“

V prvom mužstve Slovana je v útoku obrovská konkurencia, veď každý útočník belasých je vlastne reprezentant. V akom časovom horizonte by ste sa chceli medzi tie hviezde mená dostať?

„Ťažko povedať, absolvoval som s nimi celý týždeň pred posledným zápasom jesennej časti proti Žiline. S takými hráčmi sa mi trénovalo skvele a bola pre mňa veľká motivácia.“

Nastupujete ako krídlo, ale v minulosti ste hrávali aj ako útočník. Ktorá pozícia vám vyhovuje viac?

„Od kategórie U 15, keď som sa stal hráčom Slovana Bratislava, nastupujem len ako krídlo, hoci predtým som hrával aj hrotového útočníka. Viac mi určite vyhovuje krídlo.“

Ak by ste sa mali sám futbalovo definovať, na ktorého slovenského alebo svetového hráča sa typologicky najviac podobáte?

„Douglas Costa, Antoine Griezmann, Cristiano Ronaldo.“

Kevinovi prajeme, nech sa na tieto svetové hviezdy nielen typologicky podobá, ale nech v budúcnosti aj takým hráčom bude, nášmu futbalu by to len prospelo. No ešte je pred ním dlhá cesta, na ktorej ho čaká veľa tvrdej práce, ktorú musí podstúpiť, inak sa do takých výšin nedostane. Ale v každom prípade si meno Kevin Kele treba zapamätať.

zdroj foto: granatkin.com