Main Content

Liga sa musí hrať na jednotnom povrchu, umelá tráva nemôže nikoho zvýhodňovať

pondelok, 18. január 2016 08:00 | Autor: Filip Chudý

Liga sa musí hrať na jednotnom povrchu, umelá tráva nemôže nikoho zvýhodňovať
Liga sa musí hrať na jednotnom povrchu, umelá tráva nemôže nikoho zvýhodňovať | zdroj: © TASR

Od budúcej sezóny by na umelom trávniku mali hrať už dve naše ligové mužstvá, keď k Trenčínu sa plánuje pridať aj Žilina. Pre našu súťaž to nie je dobrá správa, keďže by sa mala hrať na rovnakom povrchu.

Komentár Filipa Chudého

V Žiline sa rozhodli, že v lete vymenia svoj súčasný trávnik, čo už bolo nevyhnutné, pretože každý má nejakú životnosť. Lenže v tomto prípade nepôjde iba o klasickú výmenu trávnatého koberca za nový, ale rovno o výmenu prírodného trávnika za umelý. Tieto plány bolo počuť zo Žiliny síce už dlhšie, ale potvrdili sa až teraz. Prinieslo to zo sebou vlnu negatívnych emócií, čomu sa nemožno čudovať.

Žiline patrí v našom futbale ďalšie prvenstvo, keďže ešte nikto pred ňou sa nerozhodol vymeniť vyhrievaný prírodný trávnik za ten umelý. No za toto prvenstvo si snáď prvýkrát nezaslúži žiadnu pochvalu. Kým za prestavbu štadióna, vybudovanie vyhrievaného trávnika, či za otvorenie akadémie sa jej v minulosti v našich končinách právom tlieskalo, teraz si treba len nechápavo ťukať na čelo.

Pohnútky sú síce jasné, ale aj tak ich nemožno akceptovať. Ak si bez urážky menšie slovenské kluby našli financie na vybudovanie a údržbu svojich vyhrievaných trávnikov, nemôže s tým mať historicky druhý najúspešnejší a podľa rozpočtu aj druhý najbohatší slovenský klub žiadny problém. Väčším dôvodom tohto kroku, ako ušetrené financie za údržbu trávnika, je to, že Žilina chce získať takú výhodu, akú má Trenčín.

Na umelej tráve sa totiž ťažšie súperom bráni a aj útočí. Lopta na nej ide totiž rýchlejšie, plus každá umelá tráva má úplne iné vlastnosti. Laicky povedané, na každom skáče lopta inak, pričom domáci hráč vie presne ako skočí, kým ten hosťujúci nie. Takto sa získajú v osobných súbojoch dôležité desatiny sekundy v prospech domácich, čo často rozhoduje zápasy. Takéto drastické rozdiely medzi vyhrievanými prírodnými trávnikmi nie sú.

Žilina síce stratila teoretickú šancu na titul až po prehre v poslednom kole jesene so Slovanom, keď jej manko narástlo na 15 bodov, ale v skutočnosti si ho prehrala doma proti Skalici a Podbrezovej, čiže dvom najhorším mužstvám jesene. V týchto dvoch súbojoch stratili žlto-zelení nielen päť bodov, ale aj pohodu, ktorú mali v lete vďaka Európskej lige. Už po týchto stretnutiach sa ozývali zo Žiliny hlasy, že na rýchlejšom povrchu by sa to nestalo, ale je naivné všetko zvaľovať na trávnik. Trenčín, Slovan a Myjava, ktorí sú v tabuľke pred Žilinou, týchto súperov doma porazili, pričom dvaja na to nepotrebovali ani umelú trávu, stačilo len dať aspoň o gól viac ako outsider zápasu.

Tiež sa síce pri obhajobe tohto kroku poukazuje na to, že umelé trávniky sú bežné aj inde, lenže akosi sa zabúda na to, že ide o severské a alpské krajiny, kde vládnu úplne iné klimatické podmienky. My sme na Slovensku poriadnu zimu nezažili už niekoľko rokov, pričom vďaka globálnemu otepľovaniu ju možno už ani nezažijeme. Preto ak sa máme s niekým porovnávať, resp. od niekoho niečo odpozerať, malo by to byť z našich končín, kde vládnu porovnateľné klimatické podmienky. Napríklad takí Česi si už dávno zaviedli, že každý prvoligový klub musí mať vyhrievaný prírodný trávnik, no a ich liga je aj vďaka tomu pred našou, nehovoriac o výsledkoch v pohárovej Európe.

Ak povoliť u nás umelú trávu, tak iba v takom prípade, že niektoré jej vlákna by vystužili klasický trávnik, čo je tiež už bežne používaná technológia. Takto by mala hracia plocha lepšiu kvalitu, plus by išlo o akceptovateľný povrch.

Umelá tráva je dobrá vec, ale len na trénovanie v zime. Dokonca ani tú nepotrebovali naše najväčšie futbalové legendy, aby sa stali hráčmi svetových rozmerov. Popluhár, Adamec, Dubovský a ďalší kopali u nás v zime maximálne na škvare, pričom mali možno dokopy len jeden mesiac v roku takú kvalitnú trávnatú plochu, akú majú teraz v Žiline na hlavnom ihrisku. Aj Mintál celý strávený čas v Žiline trénoval na horších ihriskách, no aj tak bol neskôr najlepším strelcom bundesligy.

Rozvoju hráča nepomáha prioritne umelá tráva, ale hlavne to, že hráč chce byť lepším. V takom prípade mu stačí na rozvoj pomaly iba „poorané pole.“ Ak totiž vie loptu ovládať na poli, na ihrisku s tým nemôže mať žiaden problém. Na umelých trávnikoch získavajú výhodu iba domáce mužstvá, čo nerobí súťaži dobré meno. Ak chceme mať rešpektovanú ligu, musia v nej vládnuť rovnaké pravidlá pre všetkých. Preto by mali byť všade aj rovnaké trávniky. Ale o tom musí rozhodnúť ÚLK, ktorá musí vyslať jasné stanovisko, nie sa iba prizerať tomu, že každý si robí čo chce. Podobná anarchia našu ligu priviedla na dno, hore sa dá dostať iba vďaka dodržiavaniu jasných a správnych pravidiel.