S kanadskými klubmi to v tomto ročníku NHL nevyzerá vôbec ružovo. Tradičné bašty hokeja zatiaľ mávajú play-off len zdiaľky.

Blog Jakuba Mihálika

Kanada je hokej. Málokto by nesúhlasil.  Ak ste dávali na hodinách geografie pozor, tak možno o nej ešte viete, že je druhá najväčšia krajina na svete, že je známa svojim javorovým sirupom a že na väčšine územia je strašná kosa. Čo však viete určite je, že Kanada je hokej. Ešte aj Američania, ich jediný sused, ktorý by mal o Kanade vedieť najviac, v každom zobrazení typického Kanaďana počíta s hokejkou a vybitými zubami. 

Kanada hokej stvorila a s výnimkou sovietskej éry mu odvtedy dominuje. Ak ste videli predošlý olympijsky turnaj, či minuloročné majstrovstvá sveta, viete, aké je momentálne rozloženie síl vo svetovom hokeji. Dominancia na medzinárodnom fóre i v NHL, kde 50% hráčov pochádza z Kanady (aj to doma vnímajú ako obrovský prepad, s ktorým niečo treba robiť). Krajina jednoducho  žije hokejom.

A teraz si predstavte, ako ťažko v Kanade znášajú, ak v niečom v rámci hokeja nie sú na vrchole. Ba čo viac, ak v niečom v rámci hokeja sú absolútne na chvoste. Hnev je slabé slovo.

No a presne tam, na chvoste, sa momentálne nachádzajú všetky kanadské tímy v rámci NHL. Bez výnimky, do jedného. Najkvalitnejšia klubová súťaž na svete má momentálne all-stars prestávku, no v Kanade diskusie šliapu na plné obrátky: ako dostať kanadské kluby späť na vrchol?

Táto sezóna je pri pohľade na tabuľku naozaj otrasná. Ani jeden zo sedmičky kanadských klubov v súťaži sa nenachádza medzi šestnástkou najlepších, ktorá by zabezpečovala účasť v play-off. Na Východe len beznádejný Columbus a Buffalo, ktoré je v prestavbe „bránia“ kanadským tímom v tom, aby boli úplne najhoršie v konferencii. Na Západe sa podobný „záškodník“ nenachádza a Edmontonu, Calgary, Winnipegu a Vancouveru (v obrátenom poradí) patria posledné štyri priečky konferencie.

Ak sa v Kanade sťažovali, že žiaden tím nevyhral od roku 1993 Stanleyho pohár a väčšina z nich pri postupe do play-off vypadáva už v prvom kole, tak za aspoň prvé kolo by v tejto sezóne dali asi čokoľvek. Pritom na začiatku sezóny to s kanadskými klubmi vyzeralo celkom optimisticky.

Najbohatší klub NHL, Toronto Maple Leafs, získal vytúženého trénera, ktorý mal slávnu organizáciu dostať späť na stratené pozície. Edmonton sa hotoval na „druhého Gretzkyho“ po tom, čo sa na nich usmialo draftové šťastie v podobe Connora McDavida. Montreal bol ešte v úvode sezóny jedným z najlepších celkov súťaže a Carey Price vynášaný do nebies. Na play-off mal mať aj Pavelcov Winnipeg, či Vancouver bratov Sedinovcov.

Je koniec januára a všetko je úplne inak. Montreal, ktorému patrila chvíľu aj prvá priečka v konferencii, prišiel o zraneného Pricea a začal sa strmý pád nadol. Edmonton, ktorý pred sezónou investoval milióny do hráčov ako Sekera, aby tak vytvoril podporný tím okolo McDavida, zrazu nevie, čo bez McDavida (ale aj Nugenta-Hopkinsa) hrať. Toronto síce hrá ľúbivý hokej, ale výsledky ani pod Babcockom zatiaľ neprichádzajú. Pavelec nie je Pavelcom z minulej sezóny, v Calgary sa musia utešovať aspoň Samom Benettom, v Ottawe, či vo Vancouvri nemajú ani toho. 

Aby to mali kanadskí priaznivci ešte ťažšie, aj tabuľku produktivity vedie Američan Patrick Kane. Toto jednoducho nie je sezóna Kanady.

Iste, do konca ročníka ostáva niečo viac ako 30 zápasov. Dostatok času. Na návrat sa po zranení chystajú Price, McDavid a ďalší. Neskutočná vyrovnanosť ligy zabezpečuje šancu na posun prakticky každému tímu. Ak sa však kanadské tímy výrazne po all-stars prestávke nezlepšia, tak sa pokojne môže stať, že play-off bude čisto americkou záležitosťou. A to by, okrem atraktivity vyraďovacej fázy, ublížilo aj financiám kanadských klubov. Prepad by pokračoval. A zábery,na ktorých sa zo Stanleyho pohára tešia hráči kanadského tímu, by sme naďalej sledovali väčšinou len na čiernobielych fotkách.