Slovenský fedcupový tím opäť prehral dôležitý zápas, čím prišiel o šancu na postup do prvej svetovej skupiny. Po zápase s Austráliou síce niet čo vyčítať, ale aj tak nadišiel čas, aby sme sa vybrali iným smerom.

Komentár Filipa Chudého

Cez víkend sa v Bratislave odohral jeden z najzaujímavejších zápasov celého športového roka na Slovensku. Aj preto boli očakávania vysoké, no bohužiaľ sa nenaplnili. V prvom stretnutí II. svetovej skupiny Pohára federácie prehrali naše tenistky s Austráliou najtesnejším možným spôsobom 2:3.

Ak sa po minulých dueloch dalo v našich nomináciách, alebo na niektorých individuálnych výkonoch niečo vyčítať, teraz niet čo. Nehrajúci kapitán Matej Lipták si vybral dobre. Po dlhej dobe mal k dispozícii všetky hráčky, pričom ukázal, že vie strategicky rozmýšľať. Nepozeral sa na rebríčkové postavenie, ale na to, čo bude v zápase potrebovať. Preto sa dostala do nominácie Čepelová namiesto Rybárikovej. Čepelová bola totiž spolu s Hantuchovou jediná hráčka, ktorá v minulosti porazila Stosurovú, navyše do víkendu mala s ňom iba ona aspoň vyrovnanú bilanciu. Bolo úplne logické, že ju postavil na austrálsku jednotku, no vlastne všetky Liptákove kroky mali hlavu aj pätu.

Uprednostnil na poste jednotky Schmiedlovú pred Cibulkovou, keďže ako tréner druhej menovanej dobre vedel, že tá by proti Stosurovej nemala žiadnu šancu. Takto Cibulkovú nasadil namiesto Čepelovej na papierovo ľahší zápas v nedeľu, vďaka čomu dve naše hráčky ušetrili sily na záverečnú štvorhru. Do nej totiž dopredu počítal s najlepším možným párom Hantuchová, Čepelová. Obe by síce tiež vyhrali štvrtú dvojhru zápasu, ale vďaka ušetreným silám sa aspoň o niečo zvýšila ich šanca na úspech v štvorhre. To sa aj prejavilo, veď získali podľa papierových prognóz priam nemožný set, no reálne na aktuálne tretiu najlepšiu svetovú deblistku Dellacquaovú s kedysi jasne najlepšou Stosurovou nemali.

V slovenskej nominácii a ani zápasovej stratégii sa nedá nič vytknúť. Cibulková síce vyhlasovala, že chce hrať záverečný zápas, no to boli len mediálne rečičky na zlepšenie vlastného imidžu. Jej fedcupová bilancia v štvorhrách 1-8 hovorí za všetko. Ak by hrala, potom zohraté Austrálčanky by vyhrali ešte rýchlejšie a ľahšie. Takto sme im počas víkendu kládli najväčší možný odpor, no na zabijaka slovenských tenistiek sme nemali. Stosurová ukázala, prečo ju Slovenky dokázali v jej kariére poraziť len dvakrát. Takúto bilanciu máme už len proti Serene Williamsovej, ktorú zhodou okolností tiež porazili len Hantuchová s Čepelovou.

Už teraz je jasné, že aj v treťom roku za sebou bude hrať Slovensko prinajlepšom druhú fedcupovú ligu, čo je minimálne nenaplnený potenciál hráčok. Preto sa musíme pozrieť na to, čo bude ďalej.

Predovšetkým sa musia hlavne funkcionári STZ na čele s Igorom Moškom prestať klamať. Tento pán už na začiatku tohto desaťročia hovoril, že vďaka skvelej líderke Cibulkovej môžeme v najbližších rokoch útočiť na víťazstvo v Pohári federácie, pričom tomuto snu verí asi doteraz. No za ten čas sme viac v druhej lige... Sama Cibulková minulý týždeň v rozhovore pre denník Šport priznala, čo všetci fanúšikovia vedia už niekoľko rokov, že si chce v kariére poriadne zarobiť, preto vynecháva čoraz viac fedcupových zápasov. Prístup z jednej strany logický, no nikto s ním nemôže byť lídrom tímu, ktorý má ambíciu vyhrať Pohár federácie.

Hantuchová síce Slovensko už raz k najcennejšej tímovej trofeji v ženskom tenise priviedla, no vzhľadom na to, že jej kariéra je na konci, nemožno už od nej čakať, že bude opätovne líderkou tímu. Tým nechceme staršie hráčky hneď v tomto momente odpísať, no ak hodláme v blízkej budúcnosti patriť v tejto súťaži minimálne do prvej svetovej skupiny, musí pokračovať postupná generačná výmena.

Ďalší jej náznak bol už v sobotu, keď nehrala ani jedna naša stálica, pričom sa netreba zľaknúť, že to bolo akože zlé rozhodnutie, keďže sme prehrali. Síce Schmiedlová je ešte stále v zlomových momentoch vyklepanejšia ako rezne k nedeľnému obedu, no iba v takýchto zápasoch sa tomu môže naučiť odolávať. Čepelová má zas síce negatívnu bilanciu, ale cítiť z nej ochotu to zmeniť. V zástupe sú navyše ďalšie mladé talenty, no tie sa ešte musia ukázať v pozitívnom svetle na okruhu WTA, len talent na miesto stačiť nemôže.

V každom prípade nadišiel čas, aby v slovenskom fedcupovom tíme definitívne nastala štvrtá éra tenistiek. Tá tretia okolo Cibulkovej bola nevydarená, preto ak chceme napodobniť tú najlepšiu druhú okolo Hantuchovej, musia to pevne chytiť do rúk Košičanky.