S trénerskou kariérou začínal na Dobrej Nive, postupne sa prepracoval až na lavičku mužstva účinkujúceho v Corgoň lige. Počas sezóny 2009//2010 dosiahol s mladým tímom spod Zobora štvrtú priečku v lige a následne ich viedol v zápase 1. predkola Európskej ligy- UEFA proti maďarskému súperovi. V novembri minulého roka skončil pôsobenie pri kormidle Nitry, o niekoľko mesiacov neskôr bol menovaný do funkcie hlavného trénera slovenskej futbalovej reprezentácie do 21 rokov. Prinášame exkluzívny rozhovor s koučom Ivanom Galádom.

Čo pre Vás znamená byť reprezentačným trénerom?

„Myslím si, že každý tréner má svoje hodnoty a zároveň ciele. Keď som sa začal venovať futbalu v masovom ponímaní, trénoval som okresnú súťaž žiakov na Dobrej Nive, sníval som o tom, že sa mi raz podarí dostať sa niekde vyššie. Postupnými krokmi som sa stal reprezentačným trénerom a je to vlastne tak trochu naplnením môjho sna, ktorý už trvá veľmi dlhú dobu.“

Splnil sa Vám najväčší sen alebo existuje ešte aj nejaký iný?

„Určite. Človek nikdy nemôže povedať, že toto je to, čo chcel v živote dosiahnuť. Toto je istá etapa v mojom živote a určite prídu aj ďalšie, ktoré nemusia byť spojené len s reprezentáciou. Ale predsa len, ak vidíte vybehnúť na ihrisko hráčov, ktorí majú dvojkríž na hrudi, určite je to veľká motivácia. Pre mňa je to, že trénujem reprezentáciu, motiváciou. Nie je to len nejaké zadosťučinenie alebo ukončenie snívania.“

Čo je na poste trénera najkrajšie a čo najťažšie?

„Najťažšie je všetko a najkrajšie sú víťazné zápasy. Celkovo najkrajšie je to, keď sa nájdete v zápase, v tréningu, hráči urobia to, na čo ste ich upozorňovali, plnia úlohy, ktoré ste im dali a hlavne ak reagujú na vaše pokyny. Tak, ako niektorí hráč povie, že sa mu zápas vydaril a odohral ho výborne, rovnako sa to stáva aj nám, trénerom. Priznávam, mnoho zápasov sa mi nevydarilo a bol by som rád, keby mi ako trénerovi boli vyšli. Najlepší pocit je, keď sa v niečom vidíte a niečo do mužstva prinesiete.“

Ste na poste reprezentačného kouča spokojný?

„Pre mňa je prioritou trénovať a pracovať s hráčmi denne. Momentálne to nie je možné, pretože pracujem na pozícii, kde si robím robotu z hľadiska manažérskej práce. Vybavujem zápasy, organizujem zrazy. Je to iná práca, nový rozmer. Verím však, že sa ešte vrátim k dennej práci s mužstvom. Či už to bude na úrovni maličkého klubu, alebo väčšieho, to teraz neviem. Toto je pre mňa obrovská zodpovednosť, veľmi ma to baví, ale ako som povedal, raz ešte budem trénovať denne.“

Podľa akých kritérií vyberáte hráčov do reprezentácie?

„Sú dve, kvalita a mentálna vnútorná sila, nazval by som ju kurikulum hráča. Moja práca však nie je spojená len s postom reprezentačného trénera, lebo to som tri roky. Spojená je taktiež s kontaktom s hráčmi. S mnohými som sa poznal dlhšie, s niektorými som sa rozišiel zle. Mám viacero šuplíkov, v ktorých sú hráči zaradení. Prvý šuplík otváram rád, rád sa k týmto hráčom vraciam. Postupne sa šuplíky otvárajú menej a dokonca sú aj také, ktoré neotváram vôbec.“

Aký je podľa Vás potenciál mladých hráčov vo výbere do 21 rokov?

„Toto je ťažká otázka. Jedna vec je individuálna kvalita hráča, druhou je tímové prevedenie svojich schopností. Veľkú rolu zohráva tréner spolu s realizačným tímov, ktorý má vo svojich schopnostiach vybudovať silný tím aj z priemerných individualít. Dôležité je budovať mužstvo, ktoré dosiahne úspechy. Pozrite sa, máme osem kvalifikačných zápasov. Môžeme mať šťastie, smolu, dobrú športovú formu... Dobré by bolo, ak by sme z ôsmych krokov, ktoré máme pred sebou, zvládli aspoň šesť. Dva zápasy by sme mohli aj pokaziť, ale tých šesť by sme zvládnuť mali.“

S akými ambíciami teda vstúpite do kvalifikačného boja?

„Len jednému trénerovi, Radolskému, sa podarilo postúpiť na Majstrovstvá Európy. Bol by som alibista keby som povedal, že idem len prezentovať svoju osobu alebo našu krajinu. Môžeme skončiť v skupine poslední, ale aj prví. Spektrum nášho umiestnenia je široké, ale rozhodne budeme mať najvyššie ambície. Našou snahou bude, aby sme boli čo najdlhšie v hre o postup. To považujem za svoj cieľ. Hneď prvý zápas hráme s Lotyšskom. Pokiaľ by sa nám podarilo vyhrať, môže byť ešte všetko zaujímavé. Určite však nie sme favoritmi skupiny.“

Žreb súperov v skupine nebol k slovenskej 21- tke priaznivo naklonený...

„Keď som bol na losovaní v Nyone, telefonoval som rodičom aj synovi a hovoril som, že určite budeme mať šťastie. Žiaľ, nevyšlo to. Naša skupina je ťažká. Hráme proti Lotyšsku, Kazachstanu, Francúzsku a Rumunsku. Ja mám však rád výzvy a myslím si, že budem nosiť v srdci rovnaké hodnoty či už skončíme poslední, alebo prví. So svojim mužstvom urobím maximum pre to, aby sme sa o niečo bili až do konca.“

Francúzsko, Fínsko, Saudská Arábia, Česko. Ktorý súper nás najviac preveril?

„Jednoznačne Francúzsko. Sú favoritom našej skupiny a ja sa veľmi teším, že sme s nimi mohli odohrať prípravný zápas. Celkovo je veľmi náročné vybaviť takéto zápasy, predtým naše mužstvá hrávali s inými súpermi. Ja sa snažím o to, aby sme hrávali s top mužstvami a v tomto trende chcem pokračovať aj naďalej. Výsledkom je aj prípravný zápas s Portugalskom, ktorý odohráme 9. augusta. Spolu s hráčmi sa naň veľmi teším.“

Jednou z noviniek, ktorú ste priniesli, je angažovanie psychológa. Aké sú výsledky jeho práce?

„Vedie mentálne tréningy, je to veľmi inteligentný a vzdelaný človek. Hráči s nim trávia dosť veľa času, má veľké spektrum intelektuálnych dialógov, ktoré s nimi vedie. Po štyroch zápasoch mi poskytol veľmi zaujímavú analýzu hráčov.  Je dobré, že je pri nás a myslím si, že nám môže pomôcť v rozhodujúcich chvíľach. Hráčov treba pripraviť na to, aby boli odolní, asertívni a správne naladení na rozhodujúci moment, ktorý príde v danom zápase.“

A čo vzťah médií k slovenskej 21- tke? Venuje sa jej dostatočná pozornosť?

„Nie.“