Protilátka na neúspech? ,,Zmením sa, keď začnem vyhrávať,'' hovorí najlepší center NBA
Veľký talent a pokora väčšinou nejdú dokopy. Samozrejme v každom športe sa nájdu svetlé výnimky, ktoré potvrdzujú toto pravidlo. V NBA už dlho nebol tak talentovaný big man, s takou silou, schopnosťami ale zároveň zložitou osobnosťou ako práve DeMarcus „Boogie“ Cousins.
Sacramento Kings prechádza prestavbou svojho tímu už nejaký ten rok. Od čias keď v tíme pôsobili mená typu Peja Stojakovič, Chris Webber, Vlade Divac alebo Jason Williams a konkurovali vtedy tímom zo západu ubehlo už 12 rokov. Momentálne chcú stavať hlavne na svojom centrovi. Cousins určite patrí do trojice najlepších centrov v lige a možno je aj najlepší, avšak čísla sú jedna vec a výsledky tímu druhá.
„Ak si to mám predstaviť, tak nikto na mňa zatiaľ nemá. Povedal by som, že najbližšie sa ku mne približuje AD (p.a. Anthony Davis), ale ani ten nie je ešte blízko. Vôbec blízko,“ prehlasuje sebavedomo hviezda Kings.
Každému kto sleduje dianie v NBA je jasné, aký poklad sa skrýva práve v tomto hráčovi. 25-ročný chalan sa za tie roky, čo pôsobí medzi elitou, naučil veľa vecí aj mimo palubovky. Vie ako ovládať dav a taktiež si uvedomuje, že dokáže “písať príbeh svojho tímu.“ Avšak napriek jeho mnohým tváram sa chce zapísať do povedomia verejnosti hlavne ako dominantný hráč na ihrisku.
Ako príklad môžeme rozobrať jeho čísla z minulej sezóny: Cousins, prezývaný tiež Boogie, alebo Cuz či DMC, zaznamenal v priemere 24+ bodov, 12+ doskokov, 3+ asistencií, 1+ blokov a 1+ získaných lôpt na zápas. Jeho najväčší konkurenti, s ktorými ho neustále porovnávajú (keďže Cousins je schopný hrávať aj PF/C) Blake Griffin a Anthony Davis nikdy nedokázali zaznamenať lepšie čísla vo svojej kariére. Keby sme zalovili ďalej do histórie, za posledných 40 rokov jedine legendy ako Bob McAdoo, David Robinson, Hakeem Olajuwon, Kareem Abdul-Jabbar či Kevin Garnett zaznamenali podobné a lepšie čísla.
Avšak napriek enormným výkonom ani to nestačí, aby Kings vrátil zašlú slávu. Po tom čo bol rok sledovaný ako pod mikroskopom v Lexingtone (Univerzita Kentucky), a takmer šesť sezón v NBA, Boogie si konečne myslí, že našiel recept ako všetko zmení k lepšiemu.
Na otázku redaktora časopisu SLAM, ktorá znela: Ako a čím si získa kredit u verejnosti, o ktorom si myslí, že si ho zaslúži? „Je to momentálne všetko o víťazstvách. Dostal som sa do All-Star výberu, dostal som sa do reprezentačného tímu USA. Moje meno je už známe. Teraz je to len o výhrach, o tom ako dokážem viesť svoj tím. Myslím si, že z pohľadu talentu som ďaleko vpredu od svojich konkurentov --- teraz je to už len o víťazstvách.“
Čo by teda bolo pre Cousinsa a jeho tím víťazstvom v tejto sezóne? „Tak ako sa teraz nachádzame, by znamenalo dosiahnutie Play-off - v podstate úspešná sezóna. Všetko je vo hviezdach a keď sa nad tým zamyslím, pre nás neexistujú hranice - všetko je možné. Myslíme na to, rozprávame sa o tom a potom to môžeme brať ako našu prioritu.“
Ako som už spomínal v úvode, „Boogie“ oplýva enormnou silou a robustnou postavou. Cez to všetko má veľmi dobrý cit v rukách a dokonca do svojho arzenálu pridal aj streľbu za 3-body (35% úspešnosť). Ako chlapec vyrastajúci v Alabame je preto na mieste otázka, prečo s jeho proporciami neskúsil radšej americký futbal. „Ako každý v Alabame aj ja som začínal s footballom. Ale rýchlo som sa vytiahol a bol som vysoký a chudý. Moja mama nechcela aby som hral, lebo si myslela že si ublížim pretože je to veľmi tvrdý a kontaktný šport. Donútila ma preto, aby som sa zameral na basketbal,“ vysvetľuje DeMarcus. „Zo začiatku som basketbal vôbec nemal rád. Nebavil ma. Ale čím viac som ho hrával, tým viac som ho začal milovať.“
Cousins je nielen veľmi talentovaný hráč ale aj zložitá povaha. Mnoho ľudí ho nevie pochopiť a má preto veľa neprajníkov. Niektorí odborníci vidia v povahe Cousinsa veľa paralel s Kevinom Garnettom. Na toto tvrdenie reaguje aj samotný hráč: „Možno je to tak. Ale treba sa zároveň zamyslieť nad jednou vecou: Víťazstvá dokážu zakryť a zahladiť všetko. Ak by KG neustále prehrával a bol stále rovnaký, každý by ho považoval za toho najhoršieho človeka. (p.a. myslené hlavne na emócie, ktoré Garnett dával počas celej svojej kariéry do svojho prejavu na palubovke) To je presne tá istá situácia v akej som momentálne ja. Pokiaľ prehrávam, tak ma nikto nebude mať rád. Nikto nemá rád porazených, každý miluje víťazov. Tak to proste chodí. Preto nevidím vôbec rozdiel ani medzi mnou a Joakimom Noahom. Ak by to tak nebolo, tak si myslím, že Joakim vyviedol oveľa viac bláznovstiev ako ja – ale v jeho prípade je to prevažne vášeň, čo to spôsobila. V mojom prípade sa za problémami, ktoré mám schováva hlavne môj postoj a hnev.“
Ak už ste sledovali tohto hráča dlhšie, alebo ste len videli pár zápasov, vedzte že DeMarcus Cousins je stále ten istý chalan, ako keď nastúpil dráhu profesionálneho športovca. Jediné čo tomu ešte chýba sú výhry. „Nemám v pláne sa nijako meniť – som kto som. Cítim sa veľmi dobre vo svojej koži. Ako hovorím, všetko sa zmení, keď konečne začneme vyhrávať,“ ukončil tento rozhovor pre magazín SLAM samotný hráč.
Zdroj: SLAM
