Patril medzi nosné piliere najúspešnejšej mládežníckej reprezentácie Slovenska v ostatnej dekáde. Teraz hrá svoju prvú sezónu v seniorskom futbale a štart do jari mu vyšiel vynikajúco. Nielen o tom nám porozprával Lukáš Haraslín.

Patríte do ročníka 1996, ktorý dosiahol v slovenskom mládežníkom futbale najväčšie úspechy od čias ročníka 1983. Vy ste po domácich ME do 17 rokov prestúpil zo Slovana do Parmy. Keď sa na to pozriete s odstupom času, pomohli vám tieto úspechy aspoň trochu, alebo v zahraničí to vôbec nevnímali a museli ste si prerážať cestu úplne od nuly?

„Áno, je pravda, že domáce ME mi pomohli k prestupu do talianskej Parmy. A dobré výkony mi pomohli, aby som dostával šancu hneď od začiatku, ale bol tam problém s registráciou, preto som musel skoro štyri mesiace čakať na registračku. Zo začiatku som tak hrával len prípravné stretnutia.“

Najkrajším momentom vášho pôsobenia v Parme je zrejme premiérový štart v Serii A rovno na San Sire proti AC Miláno, od ktorého uplynul už viac ako rok. Ako si spomínate na moment, keď ste sa po Marekovi Hamšíkovi stal druhým najmladším Slovákom v Serii A?

„Na San Sire som bol zatiaľ dvakrát. Prvýkrát ako divák na zápase AC Miláno – Parma a druhýkrát som tam bol už ako hráč Parmy. Bolo to niečo neskutočné, keď som sedel na lavičke. A keďže som bol na nej jediný útočník, mal som šancu hrať. Keď som tam bol prvýkrát, hovoril som si, že je mojím snom tu raz nastúpiť, čo sa mi nakoniec splnilo veľmi rýchlo.“

S Hamšíkom máte viacej vecí spoločných, preto ste s ním trochu porovnávaný. Veď obaja ste odišli zo Slovana do Talianska, hrávate na podhrotovej pozícii a ešte aj nosíte rovnaké číslo 17. Je to všetko iba náhoda, alebo sa snažíte ísť v jeho stopách?

„Marek je hráč špičkovej úrovne, preto je pre mňa česť, keď ma prirovnávajú práve k nemu. Je pravda, že nosíme obaja číslo 17 a hrávame na rovnakej pozícii, hoci mne sa to teraz trochu zmenilo. Číslo 17 som začal nosiť na mojom prvom reprezentačnom zraze a trvá to dodnes. I keď predtým som hrával v mojom rodnom Lamači s číslom 10, a potom aj chvíľu v Slovane.“

Prechod z dorasteneckej kategórie medzi mužov býva často v kariére každého futbalistu najdôležitejší. V lete vám skončil dorastenecký vek, teraz zažívate prvú čisto mužskú sezónu. Je ten rozdiel až tak veľký, alebo ste bezproblémovo prešli do seniorskej kategórie?

„Samozrejme, nebolo to ľahké, ale nemal som problém si zvyknúť na seniorský futbal, pretože som mal tú výhodu, že pol roka som trénoval a hrával zápasy s áčkom Parmy.“

Pred sezónou ste opustil skrachovanú Parmu a prestupovú bitku o vás vyhrala Lechia Gdaňsk. Prečo ste si vybral práve tento klub?

„Vybral som si klub z poľskej ligy, bola to zaujímavá ponuka. Myslím, že som si vybral dobre.“

V sezóne ste zatiaľ odohral síce iba osem zápasov, ale v nich máte viac ako dobrú bilanciu 3+2. Prečo ste teda na jeseň nedostával viac priestoru?

„To je na trénerovi, koho si vyberie do zápasu. No mal som aj smolu, že som ochorel a skoro mesiac som bol mimo.“

Ste v klube len pár mesiacov, ale viedlo vás už viacero hlavných trénerov. Po Nemcovi Thomasovi von Heesenovi nastúpil dočasne jeho asistent Dawid Banaczek a od januára prevzal mužstvo Piotr Nowak. Cítite, že práve pod novým trénerom by ste mohol hrávať viac?

„Veru, máme už ďalšieho trénera v tejto sezóne. Je ťažké povedať, či pod novým trénerom budem hrávať viac, ale robím všetko pre to, aby som hrával čo najviac.“

V prvom stretnutí jarnej časti ste sa skvele pod novým trénerom uviedli. Proti Bielsko-Bialej ste vybojoval červenú kartu pre Japonca Kata a tiež ste asistoval na gól. Bol s vami tréner spokojný, resp. vy so svojím výkonom?

„Tréner bol spokojný s každým jedným hráčom, ktorý hral. Pogratuloval nám k výkonu a aj k víťazstvu. Bol veľmi spokojný, aj keď sme hrali o dvoch hráčov v poli viac.“

Na Slovensku ste známy viac ako podhrotový hráč, ale v prvom jarnom zápase ste hrali na krídle. Znamená to, že s vami nový tréner počíta skôr na túto pozíciu?

„Odkedy som prišiel do Poľska, hrávam už len na krídle, a to v útoku a tiež zálohe. Nebol to pre mňa problém, pretože to isté som hrával aj v Primavere Parmy.“

Lechia Gdaňsk je aktuálne na ôsmej priečke, čiže poslednej postupovej do skupiny o titul. Okrem postupu do tejto skupiny, dalo vám vedenie klubu ešte nejaký cieľ?

„Chceme postúpiť práve do spomínanej skupiny o titul a druhým cieľom je pre nás pohárová Európa. Verím, že sa nám to podarí.“

Pre vás síce bude vekovo prioritná až budúca 21-tka, ale ak budete pravidelne hrávať v Ekstraklase, máte šancu sa dostať aj do tej súčasnej. Je to váš cieľ pre najbližšie obdobie?

„Samozrejme, že by som sa chcel dostať už do tejto 21-tky, robím pre to všetko, ale v prvom rade musím hrávať v klube.“

Na začiatku rozhovoru sme už spomínali, že patríte do úspešnej mládežníckej generácie. Z tej prakticky rovnako úspešnej (ročník 1983) sa väčšina hráčov dostala aj do seniorskej reprezentácie. Je to výzva aj pre vás?

„Samozrejme, že áno. Dostať sa do seniorskej reprezentácie je môj ďalší sen.“