Nie často sa stane, že hráč, ktorý príde do NBA z Európy, sa dokáže tak rýchlo adaptovať. Pre hráčov mimo USA bývajú tieto začiatky veľmi zložité – musia si zvykať na nové prostredie, kultúru, životný štýl. Niekedy je problémom aj jazyková bariéra.

Zložitú cestu podstúpil aj Rudy Gobert, ale napriek tomu sa mu relatívne rýchlo podarilo zapadnúť a po necelých dvoch rokoch patrí k najlepším centrom v NBA. Prečítajte si ako sa mu to podarilo.

Všetko to začína draftom do NBA. Už je takým nepísaným pravidlom, že draft sa delí na viacero úsekov. Hráči od prvého miesta do desiateho sú väčšinou veľké talenty a majú veľký potenciál. Od desiateho miesta až po pätnástu priečku sa vyberajú zväčša hráči na lavičku a do rotácie. Všetky ostatné pozície nižšie patria starším hráčom, projektom ktorí pôsobili v slabších školách a majú v sebe niečo špeciálne. Za určitých okolností a pri dobrej konštelácií hviezd môžu títo hráči naplno rozvinúť svoj talent a stať sa hviezdami. Ak by som to rozmenil na drobné, tak každý rok sa v NBA drafte objaví tzv. „Man of Mystery“. Spravidla to býva hráč pôsobiaci v zahraničí respektíve najčastejšie v Európe. Bez pochýb treba uznať, že v tomto smere ma najlepších vyhľadávačov talentov tím San Antonio Spurs (Tony Parker, Manu Ginobili, Thiago Splitter, Patty Mills atď...).

Fotka uverejnená používateľom Rudy Gobert (@rudygobert27), Feb 1, 2016 o 9:31 PST

Nie je preto prekvapením, že keď sa v júni roku 2013 konal NBA draft a právo na výber mala už druhá desiatka tímov, Spurs mali na svojom lane práve dlhočizného Francúza. San Antonio vyberalo z 28. pozície, pričom Utah Jazz práve spálil možnosť získať Goberta na 23. pozícií a vybrali si Rodney Hooda, mladíčka, ktorý mal za sebou veľmi vydarenú sezónu na univerzite Duke. Tábor „Jazzmanov“ dobre vedel, že talentovaný Francúz nevydrží do 46. miesta, ktoré im tiež patrilo. V priebehu 7 minút preto dohodli obchod s Denverom Nuggets a za ich právo výberu na 27.pozícií poslali svoj „2nd round pick“ a peňažnú kompenzáciu. Obchod bol dohodnutý a Utah Jazz vtedy ani netušil aký skvelý ťah sa im podaril ---- samozrejme preskočili Spurs (ktorým by sa opäť podaril majstrovský kúsok ak by siahli po Gobertovi).

Teraz je už jednoduché hodnotiť a bilancovať tento ich ťah. Avšak pred dvoma rokmi to bol bezvýznamný obchod za hráča, o ktorom vedel len málokto. Rudy Gobert však pred dvoma rokmi nechápal, prečo musel čakať až tak dlho. „Vedel som, že budem lepší ako niektorí chlapci, čo sa ocitli predo mnou. Avšak nemohol som sa nijako vlastnými silami dostať vyššie. Môj ciel bol, aby si ma niektorý tím vybral v prvom kole. V ten večer som vedel, že to dokážem. Pracoval som tvrdo a získal som si rešpekt u trénerov aj spoluhráčov.“

Rudy Gobert, prezývaný tiež „The Stifle Tower“ má netradičný rituál pred každým zápasom – umýva si zuby. Jeho spoluhráč z Utahu Jazz - Trevor Booker prezradil, že práve Rudy má vždy posledné slovo pri predzápasovej „hecovačke“ na palubovke.

https://www.instagram.com/p/BAQ-EhDN-0X/

Rudy Gobert je jeden zo šiestych aktívnych basketbalistov francúzskej národnosti pôsobiaci v NBA. Jeho miery budia pozornosť, veď 216 centimetrov vysoký hráč vždy na palubovke budí rešpekt. Čo však pôsobí ešte viac hrozivejšie je jeho dosah z miesta – 290 centimetrov (p.a. podotýkam, že obrúčka koša je vo výške 304 cm). Keď Gobertovi namerali túto hodnotu v jednom z kempov pred draftom, komentátor ESPN vyhlásil, „Tohto hráča by si mali vybrať z prvého miesta !“, a každý to bral s humorom.

Dnes sa však už nikto nesmeje... po tom čo Gobert vo svojej nováčikovskej sezóne využil každú minútu v rotácií na to aby demonštroval svoj talent, v tejto prebiehajúcej sa vypracoval na obávaného obrancu pod košom a kvalitného doskakujúceho hráča.

„Veľa našich nepodarených akcií dokáže zachrániť,“ hovorí o úlohe Goberta jeho spoluhráč Booker. Kľúčovým okamihom bolo, keď Utah Jazz vymenil Enesa Kantera do Oklahoma City Thunder. Vtedy dostal Rudy Gobert šancu zabojovať o miesto v základnej zostave. Tím „Jazzmanov“ mal pred touto výmenou bilanciu 19-34. Po tom čo Rudy Gobert dostal šancu na pozícií centra, dokončili sezónu s bilanciou 19-10. Počas tohto úseku sa defenzíva Utahu Jazz prebojovala až na druhé miesto spomedzi všetkých tímov. Všetky tieto ukazovatele dávali jasný signál, že Rudy Gobert je ten správny hráč do budúcnosti tohto tímu.

Poďme sa však spolu v skratke pozrieť na to, ako k tou vlastne došlo. Rudy Gobert sa nenarodil ako 216 cm dlháň. Jeho detstvo bolo úplne obyčajné. „Na začiatku, keď som mal asi 15 rokov, nikto o mňa nemal záujem. Venoval som sa futbalu, karate a boxu. Môj otec hrával basketbal ako zahraničný študent na Marist Collage v polovici 80.rokov. Potom sa vrátil do Francúzska, ale vôbec ma nenútil hrávať basketbal,“ spomína na svoje detstvo Gobert. „Popri tom som strávil dva roky na basketbalovej akadémii. Keď som mal pätnásť rokov, bol som na skúške vo viacerých francúzskych tímoch. Avšak ponuku mi dal len jeden jediný – Cholet. Bolo to viac ako štyri hodiny cesty na západ od môjho domova v Saint-Quentin.“

Fotka uverejnená používateľom Rudy Gobert (@rudygobert27), Nov 6, 2015 o 12:29 PST

V prvých troch rokoch pôsobil len v mládežníckom tíme tohto klubu. Tu Rudy Gobert podrástol o dvadsať centimetrov. Medzi mužov sa dostal v roku 2010, ale odohral len jeden zápas. Ďalšiu sezónu nastupoval pravidelne v priemere 13 minút na zápas, a 23 minút sezónu na to.

O rok neskôr bol už v NBA.

Je prirodzené, že pre to aby sa hráč lepšie adaptoval na nové prostredie zvyknú tímy posielať svojich hráčov hlavne po príchode z Európy do D-League. Inač to nebolo ani v prípade Goberta. „Keď som prišiel do NBA, zaprisahal som sa, že nepôjdem do D-League, pretože som bol presvedčený že som pripravený,“ hovorí Gobert. „To bol ten dôvod, prečo som počkal ešte jeden rok vo Francúzsku pred tým čo som vstúpil do draftu. Taktiež mi to hovorilo veľa ľudí doma, že by som mal ísť najskôr do D-League, pretože nie som ešte dosť dobrý.“ Napriek tomu Gobert vyskúšal aj pôsobenie v nižšej súťaži, avšak nie na dlho a v konečnom dôsledku ho to posunulo ďalej.

Túto kritiku však rýchlo umlčal po pôsobení v seniorskej reprezentácií Francúzska na FIBA World Cup. Bez účasti najväčších hviezd Tony Parkera a Joakima Noaha, tím Francúzska dokázal potiahnuť až do semifinále. Pamätný bol zápas vo štvrťfinále, kde nastúpili proti favorizovaným hráčom Španielska. Počas pôsobenia na turnaji sa Rudy Gobert stal lídrom svojho tímu, a v spomínanom zápase dokázal zaznamenať 9 bodov a 13 doskokov za 23 minút. Dokázal Marca Gasola udržať na streľbe 1-7 z poľa a zvíťaziť. Celkovo tím Francúzska obsadil tretie miesto.

„Tento turnaj bol naozajskou výzvou pre mňa, pretože vo Francúzsku ma ľudia ešte dobre nepoznali. Mysleli si, že v NBA len zohrievam lavičku a nepredpokladali, že by som mohol byť dobrý hráč do rotácie,“ povedal Gobert.

Túto sezónu však Gobert musí čeliť úplne novým výzvam ako v prvom roku. „Je pre mňa veľmi ťažké v druhej polovici sezóny zaznamenať viacej blokov, pretože ten moment prekvapenia už je preč. Chalani radšej hádžu „floatre“ aj keď väčšinou minú. No aj tak robím obranu svojho tímu lepšou, takže som spokojný.“

Gobert na koniec dodáva: „Blokovanie striel nie je vôbec až tak dôležité. Mojim prvoradým cieľom je, aby môj tím predvádzal najlepšiu defenzívu v lige, budem sa o to snažiť po zvyšok svojej kariéry.“

Zdroj: SLAM