Zimná príprava sa cez víkend skončila, oddnes začína klasický ligový mikrocyklus. No ešte predtým, ako sa otvoria ligové štadióny, poďme sa pozrieť na to, čo stvárali naše kluby v najdlhšej príprave, počas ktorej sa dá najviac toho zmeniť.

Komentár Filipa Chudého

Nemáme síce najdlhšiu zimnú prípravu v Európe, keďže nás z klimatických dôvodov tromfnú severské a východoeurópske krajiny, ale ak sa budeme porovnávať s tými, čo sú nám klimaticky najbližšie, potom medzi nimi v dĺžke zimnej prípravy vynikáme. Môže za to hlavne fakt, že vybavenosť našich štadiónov ja stále úbohá, hoci aj v tomto smere sme sa pohli dopredu. Veď každému fanúšikovi priam srdce poskočilo, keď videl víkendové zábery z Ružomberka. Tam, kde sa ešte v nedávnej minulosti zabárali hráči do blata minimálne po členky pomaly aj v apríli, sa teraz hralo na kvalitnom teréne už vo februári, a to sme slnko na Slovensku nevideli už pekných pár dní, či pomaly týždňov.

Za všetko sa treba poďakovať vyhrievanému prírodnému trávniku, ktorý bol evidentne pripravený už teraz. V Česku a Poľsku je to samozrejmosť, preto sa netreba čudovať, že už tam majú odohrané dve jarné kola, pričom Poliaci končili jeseň štyri dni pre Vianocami! Aj tu niekde treba hľadať odpoveď na otázku, prečo sú tieto súťaže toľko pred nami. No to v tejto sezóne už nezmeníme. Naopak, zmeniť niečo mohli v zime všetky naše kluby, preto sa aspoň letmo pozrime, čo stvárali tentoraz.

Takmer tri mesiace bez súťažného stretnutia, to je raj pre tých, čo chcú niečo naprávať. To sa netýka Trenčína, ktorému zimná pauza mohla skôr iba uškodiť. Ligovou jeseňou prešiel ukážkovo, v zime vymenil iba útočníka, príprava prebehla klasickým spôsobom, nuž sa právom čaká, že začne tam, kde končil na jeseň.

Slovan sa v zime vydal inovatívnou cestou, keď ako prvý náš klub išiel na úvodnú kondičnú časť sústredenia do Turecka. A bez nadnesenia možno povedať, že sa nemal ani vracať domov a rovno tam mal ostať aj na hernú časť. Veď po jeho návrate udrela najväčšia zima a rušili sa mu aj prípravné zápasy, čo bola určitá komplikácia. A nielenže väčšinu času strávil v zime v zahraničí, aj väčšina jeho posíl je zahraničná. Výsledky v príprave dobré neboli, a tak sa nad belasými vykľulo toľko otáznikov, že človek ich pred jarou iba veľmi ťažko číta.

Zastieracou taktikou to poňali v zime aj kopaničiari. Tí uvoľnili pomaly všetkých hráčov s výnimkou základnej zostavy. V príprave prehrávali zápas za zápasom, pričom sa nevyhli ani debaklom. A hoci sa ich zimná príprava nezdá byť ideálna, treba počítať s tým, že aj tak urobia na jar pre pohárovú Európe všetko. No na to budú potrebovať dobrú jar, čo vie byť myjavský problém.

Aj Žilina v zime uvoľňovala hráčov, len s jedným rozdielom, v jej prípade išlo takmer výlučne o hráčov základnej zostavy. Žlto-zelení tak musia úplne nanovo skladať stopérsku dvojicu a tiež celý útok. Vybrali sa ako jediní z našich klubov pripravovať na Balkán. Čo im to prinesie, to sa ešte ukáže, no dá sa očakávať, že ich nevyspytateľnosť bude pokračovať.

To Dunajská Streda potvrdila aj teraz v zime svoju súčasnú stabilizáciu. Udiali sa v jej radoch minimálne zmeny, hoci výsledky v príprave to nepotvrdili. Ak by také DAC zopakoval aj na jar, smerom nahor by sa neposunul, no aj na Žitnom ostrove sa spoliehajú, že príprava je niečo iné ako liga.

Trnava získala tvorcu hry, ktorý jej vo väčšine jesene chýbal. Od Róberta Ježa sa právom bude veľa čakať, pretože ak nezaberie, trnavská ofenzívna stagnácia bude pokračovať. Záver zimnej prípravy sa Trnavčanom výsledkovo nevydaril, ale pre nich lepšie, že to prišlo teraz, akoby to malo prísť v úvode jarnej časti.

Senica pokračovala v zime v omladzovaní kádra, alebo ak chcete, v znižovaní mzdového rozpočtu. Peniaze sa ušetrili aj tým, že Seničania nešli na sústredenie do tepla, len aby potom aj hráči nešetrili na jar na bodoch... V zimnej príprave Záhorákov zaujalo aj to, že Šoproň síce prišiel na Slovensko na prípravný zápas, ale stretnutie so Senicou odmietol, keďže sa malo hrať na umelej tráve a radšej išiel naspäť domov bez zápasu. Ako vidieť, iný kraj, iný mrav.

O veľkej zmene v Ružomberku sme už písali, vyhrievaný prírodný trávnik dodal zimnej príprave Liptákov nový šmrnc. V kádri inak veľké zmeny nenastali, no vracia sa po zranení Marek Sapara, čiže možno povedať, že Ružomberok bude na jar silnejší.

Písať o tom, aká bola zima v Zlatých Moravciach, to sa snáď asi ani nedá, veď sami v klube to ešte nevedia. Všetko sa bude odvíjať od toho, či zostane Tawamba. Isté je snáď iba to, že po zime bude v kádri viac Slovákov.   

Michalovce urobili najlepší možný krok v decembri, keď vyhodili trénera Šturmu a angažovali Grigu. No ešte by sa im zišlo, aby angažovali aj zopár hráčov, pretože majú úzky káder. Stačí zopár zranení a Zemplínčania budú v problémoch, čo priznal aj ich tréner.

Najväčšie zmeny sa v zime udiali v kádroch posledných dvoch mužstiev súťaže, kde to menili vo veľkom. Podbrezová mala podľa výsledkov úspešnú zimnú prípravu, ale je otázne, či zas bola dostatočne preverená. Podobné to bolo aj v Skalici, len s tým rozdielom, že všetko bolo v domácich podmienkach, čo môže byť určitá nevýhoda, hoci mená posíl zas Záhorákov zvýhodňujú.

No aké v skutočnosti boli zimné prípravy našich klubov, na to budeme hľadať odpoveď už od piatka do mája. Až liga dá totiž relevantnú odpoveď na to, či ostatné tri mesiace niekomu pomohli, alebo boli len zbytočne premrhanou stratou času.