Drží vyše 20 brankárskych rekordov a súperovým útočníkom sa len pri pomyslení na jeho meno roztriasli ruky. Prečítajte si príbeh Martina Brodeura.

Vo februári New Jersey Devils poctili svojho bývalého brankára Martina Brodeura vyradením čísla 30 a vyvesením jeho dresu pod strop arény Prudential Center. Tejto pocty sa dočkal rok po ukončení aktívnej hokejovej kariéry.

Brodeur vyrastal v Montreale, vo frankofónnej provincii Quebec. Podobne ako väčšina jeho rovesníkov sa so športom zoznámil na ulici jeho bydliska. S kamarátmi hrával hokejbal, ako vraví ,,každý deň od východu slnka až do zotmenia''. Chlapci sa medzi sebou delili podľa jedného stĺpa - kto žil severne od neho, hral za sever, kto južne, za juh.

Martin bol členom „severného tímu“, zatiaľ čo jeho najlepší kamarát Guy hral za južnú stranu. Presne tam, na ulici blízko jeho domu, sa položili základy jeho kariéry. Vtedy ešte žiaden z chlapcov netušil, že si na tomto mieste raz zahrajú o pravý Stanley Cup.

„Budem brankár“

,,Hral som útočníka, no druhý tím potreboval náhradného brankára. Znamenalo to pre mňa šancu hrať viac, takže som do toho išiel. Môj otec bol brankár. Vyhral bronzovú medailu s Kanadou v roku 1956. Takže keď som sa ho spýtal, povedal nech idem do toho,“ vysvetľoval Brodeur ako sa stal brankárom pre theplayerstribune.com.

„Dokončil som sezónu v oboch tímoch, hral som útočníka v jednom tíme a v druhom som bol brankár. Nasledujúci rok ma otec doviezol k štadiónu na prvý tréning sezóny. Mal som len sedem rokov a nosenie výstroje, ktoré vážilo viac ako ja, bolo náročné, preto mi otec pomáhal. Vošiel som do šatne, pristúpil ku mne tréner a povedal „Tak, čo chceš robiť? Chceš byť brankár alebo útočník?“ Pozrel som sa okolo seba a môj otec tam nebol. Bolo to len a len na mne. „Budem brankár!“ A tam sa to začalo.

Neskoršia hokejová legenda rozhodla o svojej budúcnosti vo veku, keď jeho rovesníkov vedú ich rodičia za ruku prvýkrát do školy. S odstupom času na to pozerá s úžasom aj samotný hráč: „Vtedy som si to neuvedomoval, ale bolo to zrejme moje najväčšie rozhodnutie, aké som kedy spravil. Veci sa mohli vyvinúť úplne inak.“

Jeho otec sa stal medzitým profesionálnym fotografom. V tých dobách si po fotky chodili športovci priamo k Brodeurovcom a Martin tak mal možnosť spoznať množstvo popredných športových osobností. Najviac si rozumel s Garym Carterom, hviezdnym bejzbalistom, ktorý mu bol v jeho útlom veku najväčším idolom.

„Raz ku mne prišiel môj otec a povedal: „Synček, mal si včera v noci vidieť jedného brankára. On bol ako tretí obranca.“ Hovoril o Ronovi Hextallovi. Neskôr. keď Montreal hral s Philadelphiou, som videl Rona zblízka a zmenilo to môj pohľad na brankársky post. Chodil často von z brány, rozohrával puky útočníkom. Vždy zneisťoval súpera, lebo vychádzal von z brány. Páčilo sa mi to. Wow! Chcel som byť presne takým typom hráča,“ spomínal ako Hextall ovplyvnil jeho budúcu kariéru.

Existovala len jedna cesta ako sa to naučiť. „Začal som na tom pracovať. Pracovať. Pracovať. Pracovať. Strávil som jedno celé leto prácou s hokejkou s ťažkými oranžovými pukmi, až kým som si prestal cítiť ruky. A potom som sa v tom zlepšil. S pridávaním ofenzívnych zručností do mojej hry som sa cítil kompletnejším hráčom. Raz som si dokonca pripísal v jednom zápase tri asistencie. Bol som na to hrdý. Tímy, kde som hral potom, upravovali herný štýl podľa mňa. Obrancovia nikdy nemuseli chodiť do rohu klziska pre puky – milovali to,“ zaspomínal si na začiatky pilovania svojej práce s hokejkou, v ktorej počas celej kariéry doslova vynikal. V tomto smere bol medzi brankármi jednoducho bezkonkurenčný.

V roku 1990 prišiel draft do NHL. Z celkovej 20. pozície si ho vybrali predstavitelia New Jersey Devils. Mladý brankár si nevedel predstaviť pôsobenie v organizácii „diablov,“ časom si ale zvykol. Hneď v úvode jeho kariéry ale mohol nastať negatívny zlom. „V roku 1991 tím stratil Brendana Shanahana ako voľného hráča. Saint Louis Blues potrebovala poslať do Devils nejakú kompenzáciu. Lou (Lamoriello, vtedajší GM New Jersey) chcel Scotta Stevensa. Blues chceli poslať Roda Brind’Amoura a Curtisa Josepha, ktorý rozbiehal svoju kariéru a mal pred sebou dlhú kariéru. Ak by Curtis prišiel do tímu, celý môj život by bol úplne odlišný,“ hovorí pre theplayerstribune.com.

New Jersey napokon posilnil vytúžený zadák Scott Stevens. Prvé Brodeurove roky v New Jersey boli pre mladého gólmana veľmi zábavné. Celá hokejová verejnosť americký celok doslova nenávidela. Podľa názoru hokejových priaznivcov bola hra New Jersey nudná. New Jersey hralo veľmi tvrdo, defenzívne a hráči na slovo počúvali kouča Jacquesa Lemairea. Preto bol tím aj taký úspešný. „My sme si zamilovalo to, ako veľmi nás nenávideli. Ak vás ostatné tímy a ich fanúšikovia nenávidia, znamená to, že niečo robíte skutočne dobre,“ vysvetľuje.

V roku 1995 vyhral svoj prvý Stanley Cup. Neexistovalo lepšie miesto, kam ho doniesť, ako na ulicu, kde zvádzal ako dieťa súboje medzi "juhom a severom". Stretol sa tam so svojimi kamarátmi z detstva, aby odohrali ďalší prestížny duel. Cena pre víťaza? Samozrejme Stanley Cup. Na počudovanie, na rozdiel od finále NHL, Martin zápas prehral a zostava Guya hrajúca za juh mala možnosť poťažkať si najcennejšiu hokejovú trofej sveta. Ešteže v rokoch 2000 a 2003 dostal šancu túto prehru svojmim kamarátom oplatiť.

„22 rokov strávených na jednom mieste je skutočne dlhý čas. Práve preto pre mňa organizácia Devils znamenala viac ako všetko ostatné. A to zahŕňa aj fanúšikov. Nie sme New York City, ale vždy sme boli na seba hrdí. Sme pyšní na našu jedinečnú hokejovú kultúru. Nikdy sme nemali najviac fanúšikov, ale mali sme tých najvášnivejších. Po všetkých tých rokoch som vždy mohol vyhľadať v hľadisku rovnaké tváre. Vedel som presne pre koho hrám.“

Na samotný záver hokejová legenda dodala: „Od prvého momentu, kedy som sa postavil na korčule ma to robilo šťastným až doteraz. Je to česť byť uznávaný za robenie toho, pre čo som sa narodil. Cítim to tak vo svojom srdci. Muselo sa stať veľa vecí, aby som sa dostal do tohto bodu.“

Nik nepochybuje o tom, že  najbližších rokoch bude Martin Brodeur prijatý do hokejovej Siene slávy. Svojej pocty sa v New Jersey už dočkal. Vedenie klubu mu dalo postaviť sochu a vyvesilo jeho dres s číslom 30 pod strop arény. Pri takýchto momentoch viete, že ste odviedli dobrú prácu.

Prehľad najzaujímavejších rekordov Martina Brodeura v NHL:
- najviac odchytaných minút v sezóne: 4697 (2006-2007)
- najviac víťazstiev v jednej sezóne: 48 (2006-2007)
- najviac sezón v rade minimálne s 30 víťazstvami: 12 (1995/1996 – 2007/2008)
- najviac sezón v rade minimálne s 35 víťazstvami: 11
- najviac sezón s minimálne 40 víťazstvami: 8
- najviac sezón v rade s minimálne 40 víťazstvami: 3
- najviac víťazstiev v predĺžení: 52
- najviac víťazstiev v nájazdoch: 26
- najviac absolvovaných nájazdov v jednej sezóne: 60 (2006-2007)
- najviac absolvovaných nájazdov v kariére: 141
- najviac shutoutov v jednej sérii play-off: 3 vo finále Stanley Cupu 2003 proti Anaheimu
- najviac shutoutov v play-off: 7 (2002/2003)
- je jediným brankárom, ktorý strelil víťazný gól v zápase NHL
- najviac víťazstiev v histórii: 691
- najviac shutoutov v kariére: 125
- najviac odchytaných zápasov v kariére: 1266
- najviac odchytaných minút: 74438:30 (vyše 51 dní strávených v bránkovisku NHL)
- najviac shutoutov v play-off: 24