Je najväčším ofenzívnym talentom trnavského Spartaka. Medzi opory patrí aj v reprezentácii do 19 rokov, ktorá má šancu postúpiť nielen na ME, ale aj MS do 20 rokov. Nielen o tom sme sa porozprávali s Erikom Jirkom.

Začiatkom septembra 2014 ste ešte ako iba 16-ročný prvýkrát otvorili dvere kabíny áčka Trnavy. Aké ste mali vtedy pocity?

„Bol to neopísateľný pocit. Pamätám si, že po zápase s Dubnicou nad Váhom som stál v sprche a tréner prišiel za mnou. Povedal, že bol s mojím výkonom spokojný a zajtra idem za áčko. Vtedy sa mi podlomili kolená, viete, to sú slová, na ktoré čaká každý hráč. Nikdy na ten moment nezabudnem . Na tréning som sa veľmi tešil, ale zároveň aj bál. Nevedel som, čo ma čaká, ale môžem povedať, že chalani v kabíne boli super, milo ma prijali, a to mi dalo odvahu, jednoducho boli super.“

O dva mesiace neskôr ste sa dočkali prvého ligového štartu. V Ružomberku ste pri bezgólovej remíze v nadstavenom čase striedali Jána Vlaska a hrali ste aspoň chvíľu s takými hráčmi ako Erik Jendrišek a Erik Sabo. Bol to správny impulz do vašej začínajúcej kariéry, aby ste vy časom boli ďalším známym Erikom v slovenskom futbale?

„I keď to bolo len na pár minút, bol to veľký impulz do môjho života. Viete, od malička trénujete, či je teplo, prší, sneží, pričom vaši rovesníci sa zabávajú. Niekedy mi to bolo aj ľúto, bol som vyčerpaný, ale keď milujete futbal, nie je o čom. A keď vám dajú šancu, i na pár minút, zahrať si po boku takých hráčov ako Vlasko, Jendrišek, Sabo, tak si pomyslíte, že to stálo za to. Hádam ešte niekedy okúsim hrať za áčko. A nie je to len o tých pár minútach na ihrisku, ale impulz do života som dostal aj od svojich spoluhráčov. Stretol som skvelých ľudí, napr. Erik Jendrišek je neskutočne dobrý človek, ktorý mi pomohol nielen po futbalovej stránke, ale aj osobnej. A o tom to všetko je. Ak ste v kabíne jednotní, potom sú také aj výsledky. Nezáleží na tom, koľko máte rokov, ak láska vášho života je futbal, tak sme si všetci rovní. Toto sú impulzy do života , ktoré vás posúvajú ďalej.“

No odvtedy ste dostal už len 14 ligových minút v marci 2015 proti Zlatým Moravciam. V tejto sezóne ste odohral za áčko Spartaka iba dve minúty, a to v Európskej lige na pôde Linfieldu. Čo sa stalo, že ako najväčší ofenzívny trnavský talent súčasnosti ste nedostal viac priestoru aspoň v Slovnaft cup-e, zvlášť, keď Trnave sa na jeseň strelecky veľmi nedarilo?

„Na toto neviem odpovedať, to sa musíte opýtať trénera.“

Skúsenosti ste zbierali aspoň v druhej lige západ, kde zimuje trnavská juniorka na poslednom mieste. Aké náročné podľa vás bude, aby nevypadla do tretej ligy?

„Som rád, že skúsenosti zbieram aspoň v druhej lige. Raz sme už boli na vypadnutie, a zvládli sme to, tak nevidím dôvod, prečo by sme to teraz nezvládli opäť. Ide hlavne o psychiku mužstva.“

Najväčšiu radosť v tejto sezóne vám zrejme robí pôsobenie v reprezentácii do 19 rokov. Veď v prvej fáze kvalifikácie ste nechýbali na trávniku ani minútu a aj na nedávnom turnaji v La Mange ste hrali vždy v základnej zostave, pričom posledný zápas ste svojím gólom rozhodli. Čo vám ukázal tento turnaj pred druhou fázou kvalifikácie?

„Mám obrovskú radosť z toho, že reprezentačný tréner (Milan Malatinský, pozn. autora) mi tak verí. Ja sa mu to snažím dokázať každý jeden zápas. Hrali sme so skvelými mužstvami, ako sú Nórsko, Portugalsko a Poľsko. Portugalci a Poliaci postúpili podobne ako my do druhej fázy kvalifikácie, kde nás budú čakať podobne ťažké zápasy, ako sme odohrali s týmito tromi tímami. Ukázalo nám to, že sme super kolektív, že sa nevzdávame a vždy ideme na doraz. Dal som gól, je to výborný pocit, priam neopísateľný, ale za tým gólom stálo celé mužstvo. Je jedno, kto dá gól, my hráme ako tím, pričom tak aj vyhrávame alebo prehrávame. Tento turnaj nás preveril a ukázal, že môžeme postúpiť z druhej fázy kvalifikácie.“

V spomínanej druhej fáze kvalifikácie sa stretnete v Rakúsku postupne s domácim výberom, Čechmi a Rumunmi, čo je žreb, ktorý nám dáva šancu, aj keď postupuje len víťaz skupiny. Máte tiež taký pocit, že vám žreb prial?

„Je to super skupina, z ktorej sa určite dá postúpiť, ale ani jeden zápas nie je ľahký.“

ME do 19 rokov bude hostiť v júli Nemecko. Bude tam osem najlepších tímov Európy a až šesť z nich postúpi na budúcoročné MS do 20 rokov v Kórejskej republike. Cítite to ako obrovskú motiváciu navyše?

„Určite je to obrovská motivácia navyše. Tréner nám dáva motiváciu každý jeden zápas. Úspech by už bol postup z druhej fázy kvalifikácie, čo sa doteraz ešte slovenskej reprezentácii nestalo (V roku 2002 síce slovenská 19-tka postúpila z druhej fázy na ME, ale vtedy sa hrala ako play-off, pozn. autora). Nemyslíme na to, čo bude potom, ale snažíme sa postúpiť z druhej fázy. Až keď postúpime, potom sa budeme baviť o takýchto veciach. Ale ako hovorím, je to ešte ďaleko, teraz sa sústredíme na najbližší cieľ.“

Ste síce krídelník, ale všimli sme si, že aspoň na turnaji v La Mange ste často strieľali aj spoza pokutového územia. Je práve streľba vašou prednosťou?

„Až taká moja prednosť to nie je. Ale góly väčšinou padajú spoza pokutového územia. Keď mám priestor, tak sa snažím samozrejme zakončiť spoza neho a nie voziť loptu do kuchyne... Síce to nepadlo, ale dúfam, že to padne v kvalifikácii a postúpime.“

Čo pokladáte za svoje futbalové prednosti?

„Za svoju prednosť pokladám hlavne rýchlosť, tvrdosť a samozrejme aj tú streľbu. Pohybovanie sa bez lopty po ihrisku a ešte, ako sa hovorí, futbalový rozum.“

V čom by ste sa chceli zlepšiť?

„V hernej činnosti jednotlivca.“

S čím budete osobne spokojný na konci sezóny?

„Spokojný budem, keď sa juniorka zachráni, dostanem dôveru v áčku a aby sme sa dostali s reprezentáciou čo najďalej, to by som bol veľmi spokojný.“