Cez týždeň sa malo odohrať kompletné 21.kolo futbalovej Fortuna ligy, ale v utorok sa nehralo v Bratislave a ani Žiline. Za to nemôže prioritne počasie, ale hlavne slabá vybavenosť trávnikov na týchto štadiónoch, no netýka sa to len ich.

Komentár Filipa Chudého

Stará pesnička sa opäť opakuje, na začiatku jarnej časti máme odložené zápasy našej najvyššej súťaže. Tentoraz s malou obmenou, keď prvé kolo sa cez víkend bez problémov odohralo, no už v utorok problémy nastali. Nad prírodou sa síce vyhrať nedá, ale aj tak si dovolíme povedať, že v utorok nebola v zápase proti nášmu futbalu až tak silná, že by sme ju v prípade dobrej taktiky nemohli zdolať.

Tou dobrou taktikou myslíme samozrejme to, že by sme si už dopredu vytvorili čo najideálnejšie podmienky pre futbal. Síce stav našich trávnikov už nie je ako v dobe kamennej, keď jediným vyhrievaním bolo slnko, ale aj tak sa ešte máme čo učiť od vyspelého futbalového sveta.

Ale aby to všetko nevyznelo len kriticky, potom treba pochváliť Senicu, kde sa v utorok na rozdiel od Bratislavy a Žiliny hralo, a to na regulárnom teréne, na ktorom sa lopta pohybovala presne ako mala. Záhoráci totiž disponovali už aj v minulosti výborne pripraveným trávnikom, v lete doň pridali vyhrievanie, pričom vidieť, že táto kombinácia dokonale funguje. Hráči síce s počasím bojovali, keďže aj na Záhorí sa čerti ženili, ale trávnik držal, a to sa na ňom hral už druhý jarný zápas v priebehu piatich dní.

Naopak, v Bratislave a Žiline sa mal hrať vôbec prvý, no nepodarilo sa. Oficiálna verzia znie, že sa nehralo kvôli podmočeným terénom, no to je iba dôsledok skutočného problému. Ako je možné, že v Senici sa mohlo v pohode hrať, kým v Bratislave a Žiline sa reálne nedalo? To akože na Záhorí nepršalo a nevideli tam ani sneh? Ak si odpoviete na tieto otázky, potom sa logicky dostanete k správnej odpovedi.

Že sú na Pasienkoch a pod Dubňom v súčasnosti trávniky nízkej úrovne, to sa vie už dávno, len sa o tom oficiálne nehovorí. Tomu žilinskému skončila životnosť už pred niekoľkými mesiacmi (rokmi), na tom v Bratislave sa totálne odfláklo snáď všetko na čele s vyhrievaním. No aj tak dostali pred začiatkom každého ročníka pečiatku, preto také utorkové problémy. V koľkých renomovaných súťažiach by to bolo tolerované?

Ak má teda provinčná Senica výborný trávnik, ktorý odolá aj tomu najťažšiemu počasiu, ako je potom možné, že dva najúspešnejšie kluby slovenskej histórie, ktoré získali dokopy rovných 30 titulov (Slovan 24, Žilina 6), disponujú trávnikmi, ktoré majú problém s trochou viac vody v rôznom skupenstve? Ak by totiž ich trávniky mali dobrý podklad, dobrý odtokový systém a kvalitné vyhrievanie, toto by sa stať nemohlo! Počasie v utorok bolo síce zlé, ale ani zďaleka nebolo také, ako deň predtým v Prahe, kde sa reálne nedalo odohrať derby Dukla – Sparta.

Keby sa niekto problematike ligových trávnikov zodpovedne venoval aj v minulosti, boli by sme oveľa ďalej aj s kvalitou súťaže. Ku cti súčasnému vedeniu ÚLK slúži, že začala kluby nútiť do lepších trávnikov, ktoré budú od novej sezóny povinnosťou. Ale potlesk si zaslúži len vtedy, keď doslova diktátorsky nariadi, že každý ligový klub bude musieť disponovať skutočne kvalitným vyhrievaným a zdôrazňujeme prírodným trávnikom.

Tým myslíme to, že napr. Slovan si trávnik na Pasienkoch dá skutočne do poriadku, Žiline zrušia jej snahy o umelom trávniku a nariadia vymeniť súčasný prírodný za nový prírodný, no a v neposlednom rade konečne zakážu umelý trávnik v Trenčíne, ktorému tiež nariadia prírodný a vyhrievaný. Ak ho totiž dokázali urobiť v Senici, Podbrezovej, Myjave, Ružomberku a vlastne takmer všade inde, potom prečo by mali byť aktuálne tri popredné kluby výnimkou? A nech nám nikto nehovorí, že na to tieto kluby nemajú peniaze. Slovan má peňazí dosť, Žilina sa v zime pochválila ziskom troch miliónov eur a Trenčín sa stále chváli, kde koho a za aké veľké peniaze predal. Lenže fanúšikov slovenského futbalu teší viac vybudovaná infraštruktúra, ako predaje hráčov, pretože tá tu zostane a pomôže rozvoju slovenského futbalu.

K tomu pomáhajú aj kvalitné vyhrievané prírodné trávniky, ktoré sa našťastie stávajú pomaly štandardom v menších ligových mužstvách, tak prečo by mali byť tie väčšie výnimkou? Komu sa nebude chcieť mať skutočne kvalitný prírodný vyhrievaný trávnik, ten si môže hľadať nový štadión, mesto, resp. ligu. Takto k tomu pristupujú už niekoľko rokov v Česku, pričom im to evidentne funguje. Netreba sa báť toho, že by to akože niekomu urobilo problém, napríklad aj s tréningovými plochami. Kto si totiž nevie zohnať zodpovedajúce ihrisko(á) na futbal, ten nemá nielen v najvyššej súťaži čo robiť.