Aj druhé vzájomné stretnutie Slovana s Michalovcami v tejto sezóne malo dohru v pozápasových vyjadreniach. No kým v prvom prípade sa ukázala nekompetentnosť, v druhom zas trénerská veľkosť.

Komentár Filipa Chudého

V strede týždňa sa druhýkrát v sezóne vo vzájomnom stretnutí stretol Slovan s Michalovcami, pričom by sa dalo povedať, že to skončilo opäť rovnako, keďže belasí strelili víťazný gól opäť v úplnom závere, lenže čistá pravda by to nebola.

Stretnutie 10. kola, ktoré sa uskutočnilo na Zemplíne, malo totiž dohru úplne niekde inde. Po záverečnom hvizde vtedajší český tréner Michaloviec František Šturma zvalil počas televízneho rozhovoru prehru jeho mužstva na rozhodcov a tiež splietal čosi o mafii. Asi si nevšimol, že rozhodca vtedy obral Slovan o jasný gól, na čo kapitán Marko Milinkovič v polčase do toho istého mikrofónu povedal, že chyby sa stávajú, žiadne negatívne reakcie a penenie na rozhodcu, naopak, koncentrácia na druhý polčas.

Keby to bol vtedy prvý Šturmov výlev, potom sa nad tým človek iba pousmeje, lenže to už bolo niekoľké opakovanie, keďže s tým začal už v druhej lige. No toto bola tá povestná posledná kvapka pred preliatím pohára, čo bol začiatok jeho konca na Zemplíne.

Vedeniu michalovského klubu to síce trvalo až do Vianoc, ale aj tak si dali krásny darček pod stromček. Odvolali Šturmu, ktorý sa vyhováral snáď na všetko od rozhodcov, cez kopačky vlastných hráčov, súperovu ofenzívu, osvetlenie, rôzne konšpiračné teórie a nevieme čo ešte. No a druhý darček si rozbalili sami, keď angažovali Stanislava Grigu, futbalového pragmatika, ktorý sa presne hodí na hru, akú musia hrať, ak sa chcú zachrániť. Ukázalo sa to aj v Bratislave, kde hostia odolávali ako mohli, aj keď nakoniec zaslúžene prehrali, pretože súper bol proste lepší

A hoci by niektorí tréneri určite po zápase hovorili o tom, akú mali smolu, že ich výborne nastavená taktika nebola odmenená, Stanislav Griga ukázal svoju veľkosť. K žiadnemu vyplakávaniu o chýbajúcom šťastí sa neznížil, na rovinu povedal to, čo videl každý, čiže aj podľa Grigu Slovan vyhral zaslúžene, lebo bol proste lepší a ukázala sa jeho veľkosť v závere.

Len podotýkame, že v oboch vzájomných zápasoch bola dominancia Slovana podobná, len s tým rozdielom, že u súpera zahodil ešte viac čistých šancí, kým doma zas súperovi nedovil nič, ani len jednu strelu! Jediný markantný rozdiel bol v tom, ako sa na stretnutie pozreli po záverečnom hvizde michalovskí tréneri.

Hoci Grigu má veľa slovenských fanúšikov v zuboch, hlavne kvôli reprezentácii, pričom niektorí menej duševne rozvinutí ho považujú že nejakého trénerského šaša, v skutočnosti je to úplne naopak. Griga je na slovenskej scéne veľkým trénerom, pretože tvrdo pracuje a zbytočne nekecá, kým skutoční trénerskí šašovia hovoria sprostosti a slovné formulky pre tých, čo také keci chcú počuť. A to len preto, aby čo najmenej ľudí odhalilo ich nekompetentnosť viesť ligové mužstvo. No a takýchto „trénerov“ máme na našej futbalovej scéne ešte plno, nemusíme pre nich chodiť ani do zahraničia.