Počet slovenských futbalistov, ktorí v kariére obliekli dres popredných anglických klubov, by sme spočítali na jeden ruke. Slovenka Romana Rezníčková sa môže pochváliť tým, že pracuje pre jeden z nich. O práci sympatickej rodáčky z Bratislavy v štruktúrach slávneho Arsenalu Londýn sme sa porozprávali v tomto rozhovore.

Ako ste sa dostali k práci v jednom z najlepších futbalových klubov? Ako dlho sa jej venujete?

Už niekoľko rokov som rozmýšľala nad tým odísť za prácou do Londýna. Určite nie kvôli situácii a pracovnému trhu na Slovensku. Chcela som zmenu a Londýn bol môj sen. Ako som sa dostala do Arsenalu? Túto otázku dostávam často. Odpoveď je pre niektorých stále prekvapujúca. Našla som pozíciu na internete, poslala som životopis a uspela na pohovore. V Arsenale som už vyše 9 mesiacov a musím povedať, že toto rozhodnutie určite neľutujem.

Sledovali ste pred nástupom do Arsenalu Londýn európsky a slovenský futbal? Fandili ste Arsenalu?

Som športový typ. Vždy som sledovala minimálne futbal a hokej. Ako rodená Bratislavčanka fandím Slovanu, v oboch športoch. A európsky futbal? Jasne, každý je fanúšikom Barcelony, Realu Madrid, Manchestru United, či Chelsea. Arsenal je moja srdcová zaležitosť už od trinástich rokov, takže musím povedať, že táto práca je pre mňa splnený sen.  

Čo všetko je náplňou vašej práce? Vidíte sa v tejto práci ako brankár, obranca, stredopoliar alebo útočník?

Pracujem v rámci oddelenia CRM (Customer Relationship Management) a venujem sa hlavne analýzam a segmentácii fanúšikovskej základne. Analyzujem veľa dát naprieč celým klubom – od predaja lístkov, dresov a doplnkov, cez oficiálnych členov, až po podporu prémiového predaja a partnerov. Prirovnala by som sa k “stredopoliarovi”. Zachytávame dáta a posúvame ich v správnej forme, správnym ľudom a v správnom čase.

Ako vyzerá váš bežný pracovný deň? Aký je bežný okruh pracovných úloh, ktoré musíte zvládnuť?

Stále sa deje niečo nové. Denne dostávame požiadavky ohľadom fungovania klubu. Je to hlavne o prioritách. A tie sa menia každý týždeň hlavne na základe futbalových výsledkov. Moji hlavni “zákazníci” sú skoro všetky oddelenia generujúce príjmy. Nesmieme zabúdat ani na zmýsľanie fanúšikov, ktore sa odvíja hlavne od emócií. Často to nie je jednoduché, ale v konečnom dôsledku pre klub veľmi prospešné.

Má žena vo svete futbalového marketingu ťažšiu pozíciu ako muž?

Určite nie. Samozrejme je benefitom ak človek ovláda svet futbalu, ale nie je to podmienkou. A aj tak sa do toho neskôr dostane, pretože v tomto prostredi sa tomu človek neubráni. V rámci komerčného oddelenia je počet mužov a žien vyrovnaný. A je bežné, že ženy majú rovnaký prehľad o športe ako muži. 

Ako prežívate zápasy Arsenalu? Chodíte fandiť priamo na zápasy, alebo ich sledujete v TV, resp. si radšej pozriete výsledky na internete/v správach?

Jeden zo zamestnaneckých benefitov sú sezónne vstupenky na futbal. Úprimne, dostať do rúk permanentky na Emirates Stadium bol jeden s najkrajších dni v mojom živote a momentálne sledujem každý domáci zápas na štadióne. Pred tým som chodila na zápas raz/dvakrát ročne, ak sa podarilo zohnať lístky. Preto si to neskutočne vážim a jednoznačne užívam.

Zahráte si niekedy futbal? Akým športom sa aktívne venujete?

Futbal som hrávala, keď som bola dieťa, s tatinom v parku, alebo neskôr v škole na telesnej výchove. Ale nikdy som ho nehrávala aktívne. Určite sa tomu nebránim a ak by sa naskytla príležitosť, rada si to vyskúšam aj v tomto veku (úsmev). Aktívne sa venujem crossfitu. Začala som pred pár rokmi na Slovensku a veľmi rýchlo som si našla posilňovňu aj tu.

Viete si predstaviť, že by ste sa vrátili na Slovensko a pôsobili v niektorom zo slovenských futbalových klubov?

Nad návratom na Slovensko vo všeobecnosti neuvažujem vôbec. Zatiaľ som tu krátko, užívam si zmenu prostredia a aj to, ze sa môžem veľa naučiť.

Čo by ste poradili slovenským futbalovým klubom v otázkach starostlivosti o fanúšikov?

Veľmi ťažká otázka. Neviem ako presne slovenske futbalové kluby fungujú. Samozrejme úroveň futbalu je iná. Ale to by nemalo kluby odradiť dotiahnúť na štadióny rodiny s deťmi. Závisí to hlavne od toho, na koho sa klub zameriava a na čom chce stavať svoju fanúšikovskú základňu. A aj futbal sa určite hrá lepšie pred vypredaným hľadiskom, ako pred prázdnymi tribúnami. Ale ako som povedala, neviem to momentálne porovnať, keďže som neprišla do kontaktu s fungovaním žiadneho slovenského futbalového klubu.