Bezprostredne po dekorovaní hráčov Slovana Bratislava medailami a ukončení oficiálnych osláv na Štiavničkách s pohárom pre víťaza Slovenského pohára sme sa o samotnom zápase porozprávali s Erikom Grendelom.

Svojim príchodom oživil herný prejav

Bývalý kapitán slovenskej reprezentácie do 21 rokov a platný hráč v strede poľa sa do základnej zostavy trénera Jarolíma nevošiel. Avšak, na lavičke sedel ako náhradník, ktorý môže v daný moment rozhodnúť, alebo aj zmeniť priebeh zápasu. Prvých 45 minút strávil na lavičke a prizeral sa tomu, ako jeho tím prehráva. „Je to horšie ako byť na ihrisku,“ potvrdzuje Erik Grendel a pokračuje slovami: „nemohol som nič urobiť, len som prešľapoval na lavičke a podporoval chalanov.“ Po polčase došlo k prvej zmene v zostave “belasých“, keď už na ihrisko nevybehol Kordič. „Naskočil som s pokynmi vniesť do hry myšlienku. Dostal som pokyny dať loptu na zem, hrať futbal a zároveň zabezpečiť gólové šance, alebo aj streliť samotný gól,“ prezradil mladý hráč a skonštatoval: „sčasti sa to aj podarilo. Filip dal dva krásne góly. Proste, je to hráč, ktorý nepatrí do našej ligy, ale niekde úplne inde, vyššie.“

Obhajoba bola ťažká

Hovorí sa, že prvýkrát niečo dosiahnuť je ľahšie, ako potom druhýkrát. Sú tieto slová pravdivé aj vo futbale? „Určite, ťažšie je obhájiť ako vyhrať,“ potvrdzuje naše dohady samotný hráč a na margo súpera hovorí: „Žilina ešte nikdy nevyhrala v Slovenskom pohári, takže boli silno motivovaní, čo bolo v samotnom zápase aj dosť vidieť. Chodili tvrdo do súbojov, po polčase viedli 2:1 a my sme boli mierne zaskočení.“ Avšak, hráči  pod vedením kouča Jarolíma zbrane nezložili a s poriadnou dávkou trpezlivosti hrali naďalej svoju hru, ktorá nakoniec slávila úspech. „Náš kolektív má obrovskú vnútornú silu, čo sme dnes opäť ukázali,“ s úsmevom prezradil Erik Grendel a pokračuje: „otočili sme zápas a nakoniec sme po penaltovom rozstrele zaslúžene vyhrali.“ K tomu však nemuselo dôjsť, ak by v predĺžení využil hráč s číslom 8 veľkú šancu, alebo ak by nepodcenili poslednú šancu súpera. „Tá moja nepremenená šanca nemrzí, už sa nad tým ani nezamýšľam. Vyhrali sme a je to za mnou,“ reagoval mladý hráč a na margo gólu na konci predĺženia hovorí: „futbal je nevyspytateľný. Začali sme predčasne oslavovať, podcenili sme situáciu a Patrik Mráz to trafil naozaj krásne. Avšak, celá tá drina, ktorú sme odviedli na ihrisku, sa nám vrátila pri penaltách. Mali sme proste šťastie.“

Zhodnotenie zápasu

Celý duel sa niesol v znamení množstve šancí, z ktorých poltucet skončil v sieti brankárov. Až vyše 120 minút trvalo, kým sme sa dozvedeli meno víťaza Slovenského pohára. Tí, ktorí na zápase boli, určite nemôžu ľutovať. „Padlo šesť gólov, kopali sa penalty a bolo to napínavé až do úplného konca,“ zhodnotil zápas hráč s číslom 8 a dodal: „škoda, že neprišlo ešte viac ľudí. Hoci, my sa sťažovať nemôžeme, mali sme tu prakticky domáce prostredie. Naši fanúšikovia boli úžasní a tento pohár patrí, samozrejme, aj im.“

Prečítajte si aj rozhovor s Filipom Šebom o finále SP