O pár dní uplynie 17 rokov od momentu, kedy sa život talentovaného obrancu Bryana Berarda obrátil na ruby. Každé ráno po prebudení si spomenie na 11. marec 2000. Deň, kedy Marián Hossa (ne)priamo zmenil vtedy 22-ročnému hokejistovi život.

Bolo šesť dní od Berardových 22. narodenín. Ako jeden z najlepších hráčov Toronta Maple Leafs nastúpil do kanadského derby proti Ottawe Senators. Vo vypätom zápase došlo k hernej situácii 4 na 4, keď v útočnom pásme mal puk na dosah útočník Marián Hossa. Slovenský krídelník sa snažil z otočky prekvapiť gólmana pohotovou strelou, no puk netrafil ideálne. Pri dostrele jeho čepeľ zasiahla približujúceho sa zadáka Bryana Berarda priamo do pravého oka.

Držiteľ Calder Trophy pre najlepšieho nováčika sezóny 1996/1997 sa začal v ohromných bolestiach zvíjať na ľade. Hokejka Berardovi priamo prerazila očnú buľvu. Rana zanechala na ľade krvavú kaluž a už v tej chvíli sa tušilo, že je zle. Berard však dúfal, že sa lekárom podarí prinavrátiť mu zrak.

Lekári sa zhodli, že musí byť okamžite prevezený do nemocnice na operáciu. Prvý chirurgický zákrok trval tri a pol hodiny, no prognózy boli skeptické. Už nikdy nemal na zranené oko vidieť. Po prvých testoch ale vysvitlo, že dokáže reagovať na zapnutie a vypnutie svetla.

Vtedajší kouč Maple Leafs Brent Smith si túto situáciu pamätá veľmi presne: „Všetkým doktorom padla sánka na podlahu, pretože bol schopný podať informácie o impulzoch na oku, ktoré bolo poškodené. Bol som v miestnosti a bolo to ako: ,,Wow. On vidí svetlo. Bolo to skvelé!'',“ opisuje spomienky niekdajšieho trénera tímu z mekky hokeja espn.go.com.

Deň po celom incidente sa Marián Hossa spoločne so spoluhráčmi Danielom Alfredssonom a Wadeom Reddenom vybrali do nemocnice. Smith tvrdí, že stretnutie bolo plné rešpektu z oboch strán a Berard ho bezproblémovo zvládol.

„Hossa sa cítil hrozne a ospravedlňoval sa. Znovu vravím, nebola to jeho chyba. Povedal by som, že bolo trochu neopatrné mať tak vysoko hokejku, ale ja som mu skočil do cesty a napokon to skončilo škaredou nehodou,“ spomína si samotný hráč na moment, ktorý mu zmenil život.  

Marián Hossa sa pri všetkej úcte odmietol podieľať na rozhovore o spomienkach na takmer 17 rokov starý incident. Na celú situáciu zrejme doposiaľ nerád spomína. Do 11. marca 2000 bol totiž s 27 gólmi najlepším strelcom svojho klubu a v posledných 16 dueloch mal na konte rovnaký počet bodov. Po zápase s Torontom odohral 14 duelov s chabou bilanciou 2+0. Vážne zranenie protihráča ho zjavne psychicky zasiahlo.

Príspevok, ktorý zdieľa Bryan Berard (@bberard4), Máj 3, 2014 o 6:57 PDT

„Marián je skutočne výnimočná osoba. Je skvelým hráčom. Má parádnu kariéru a stále je elitným hráčom. Som si istý, že ho to ovplyvnilo, nakoľko poznám, akým človekom je. Bolo to nezavinené a náhodné, no stále sa cítil zle. Som presvedčený, že sa cítil trochu previnilo kvôli tomu, čo sa stalo, pretože to bolo jeho hokejkou, ktorá trafila Bryana do oka,“ zaspomínal si vtedajší tréner trenčianskeho odchovanca Jacques Lemaire.

Berard sa na slovenského reprezentanta ale nikdy nehneval. „Bol som očarený ako sa s tým Bryan vyrovnal. Spôsob ako sa venoval zraneniu hneď po nehode až po všetky ostatné dni v nemocnici až po súčasnosť, nikdy som ho nepočul sťažovať sa. Bol som skutočne ohromený, ako sa s tým vyrovnal,“ vraví kouč Brent Smith.

Berard bol zhodou okolností draftovaný organizáciou Ottawy Senators, no dres tímu z hlavného mesta Kanady si nikdy neobliekol. Bol vytrejdovaný do New Yorku Islanders, kde získal Calder Trophy a po necelých troch ročníkoch bol vymenený do Toronta Maple Leafs.

Po niekoľkých operáciách a vyše ročnej rekonvalescencii sa Berard vrátil na ľad napriek faktu, že na pravé oko prakticky vôbec nevidel. Po ročnej pauze s ním podpísali kontrakt predstavitelia New Yorku Rangers. V NHL odohral ešte 6 ďalších sezón a kariéru ukončil po ročníku 2008/2009 ako hráč Viťazu Čechov.

Keď sa vrátil na ľad, veril, že bude schopný hrať aspoň na 65-70% svojej doterajšej výkonnosti. Najväčší problém mu robila hra v rohoch klziska pre omnoho menší rozhľad a chýbajúce periférne videnie. „Chcel by som vidieť, kde by bola moja kariéra, ak by som mal zdravé obe oči. Podstúpil som dve operácie chrbta a myslím, že to urobilo moju kariéru kratšou,“ hovorí dnes už 40-ročný Američan, ktorý v súčasnosti pracuje ako konzultant pre mladých hokejistov. Jeho ambíciou je v budúcnosti pracovať pre NHL v oddelení pre rozvoj hráčov.

Doposiaľ sa vedú diskusie, ako by dopadol Berardov stret s Hossovou hokejkou, ak by na prilbe nosil ochranný štít na oči. Postupom času sa pravidlá v NHL zmenili a nosiť ho na prilbe musia všetci hráči, ktorí vstúpia do NHL. Veteráni majú stále právo výberu. „Vyrastal som na rybníkoch. Nenosili sme prilby,“ vysvetľoval pre espn.go.com svoju vtedajšiu výstroj.

V súčasnosti má pretrvávajúce problémy s bedrami a tak na ľad vykorčuľuje len niekoľkokrát do roka v rámci rôznych charitatívnych zápasov veteránov. Keď mu redaktori pred rozhovorom pripomenuli, že prešlo už vyše 16 rokov od jeho zranenia, nechcel tomu uveriť.

Na zranenie však napriek takmer 20-ročnej histórii nezabudol. „Každý deň na to myslím. Keď sa zobudím a vidím len na jedno oko. Je tomu tak každý deň. Je to ale súčasť športu. V tom čase mnoho hráčov nenosilo ochranný štít,“ dodal hokejista, ktorý za svoje zranenie Mariána Hossu ani zďaleka neviní a, zdá sa, že s nepríjemnou situáciou sa vyrovnal hrdinsky a prakticky okamžite.