Kozák urobil správnu vec, Hološko si nezaslúži najcennejší dres
Futbalovú hladinu na Slovensku rozvírila správa o tom, že Filip Hološko uprednostnil klubové záujmy pred reprezentačnými. Ján Kozák na to zareagoval najlepšie ako mohol. Takéto hráča naozaj nepotrebujeme.
Komentár Filipa Chudého
Na reprezentačný rok 2016 sme sa tešili. Predsa len, nebude len v znamení kvalifikácie, ale druhýkrát počas samostatnosti si užijeme aj záverečný turnaj. A tým dupľom by sa mali tešiť viac predovšetkým hráči, pretože práve pre také okamihy, aké budú zažívať v lete vo Francúzsku, začali ako malí chlapci kopať do lopty. Teda až na jedného, ktorý akosi pozabudol na to, prečo sa vlastne hrá futbal.
Filip Hološko môže vysvetľovať koľko chce, ale to, čo spravil, sa proste vysvetliť nedá. Vo futbalovej spoločnosti nie je normálne, aby niekto uprednostnil jeden zápas austrálskej ligy pred dvomi zápasmi reprezentácie. FC Sydney sa síce dostal do ťažkej situácie, ale predovšetkým vlastnou neschopnosťou. Už deväťkrát za sebou v domácej lige nevyhral, preto môže byť vlastne rád, že na play-off stráca tri kolá pred koncom len tri body. Je síce logické, že úradujúci vicemajster sa chce dostať do aspoň elitnej šestky, ale ani účasť Hološka v najbližšom zápase v Brisbane mu úspech nezaručuje, pretože piešťanský rodák hrával aj v minulých zápasov, v ktorých FC Sydney nevyhrávalo.
Ak niekto uprednostní boj o postup do play-off austrálskej ligy pred bojom o Euro, má asi iné priority, ako futbalisti, čo chcú v kariére skutočne niečo dokázať. Kým austrálska liga tu bude aj o rok, Euro až o štyri, no vzhľadom na vek, práve toto bola pre Hološka posledná šanca na to, aby sa dostal na najťažší reprezentačný turnaj planéty, keďže Euro je ešte ťažie ako MS. No jeho šanca už pominula, pretože Ján Kozák urobil správnu vec. Kto povýši klubové záujmy pred reprezentačné, ten nemá čo nosiť národný dres.
Súčasná slovenská reprezentácia sa dostala tak vysoko aj preto, že v nej fungujú jasné pravidlá a hráči sa na zrazy tešia. Preto je neprípustné, aby sa do nej Hološko ešte niekedy vrátil, pretože on ignoroval oba tieto základné piliere, na ktorých sú postavené súčasné výsledky. Preto treba kvitovať, že Kozák okamžite zareagoval slovami, že Hološko uňho skončil. Ak by totiž vyslovil diplomatickú odpoveď v štýle že sa ešte uvidí, resp. by s ním aj naďalej počítal, tým by iba nenávratne nastavil časovač na bombe, ktorá by skôr či neskôr spomínané piliere odpálila a naša reprezentácia by sa vrátila do čias anarchie.
Ak môžu teraz v marci austrálski reprezentanti z tamojšej najvyššej súťaže opustiť svoje kluby na jeden zápas kvôli národnému mužstvu, potom ako je možné, že to neurobí aj Hološko? Vysvetliť by sa to dalo iba tým, že sa bojí o svoje miesto v mužstve. Chápeme, že v Austrálii sa žije príjemne, pričom určite by sa tam Hološko netrepal cez pol sveta za párky a pivo po zápase, no hráč, ktorý celé desaťročie hrával v Turecku, kde patril aj medzi hviezdy ligy, určite biedu netrie.
Komu je prednejšia pohoda v Austrálii pred tvrdým bojom o nomináciu na Euro, ten si nezaslúži, aby nosil národný dres, tobôž na európskom šampionáte. Najcennejší dres si treba vážiť, bojovať on aj cez bolesť a zranenia, nie ho znevažovať. Takého hráča nám naozaj netreba. Situácia na hrote útoku našej reprezentácie síce nie je ružová, ale s takýmto prístupom jedného hráča v kádri by bola ešte horšia. My môžeme byť vlastne radi, že sa niečo také odhalilo skôr, ako sa stihli napáchať väčšie škody.