Fenomenálny hráč, pokrokový vizionár. Cruyff je krstným otcom moderného futbalu
Keď vo štvrtok naposledy vydýchol, trúchlil celý futbalový svet. Bez výnimky. Johan Cruyff totiž neovplyvnil len Barcelonu či Ajax. Jeho futbalové dedičstvo pretrváva na celom svete už niekoľko desaťročí.
Ako hráč patril medzi najlepších v histórii. Bol najlepším európskym futbalistom 20. storočia. Jeho meno sa zaraďuje k velikánom ako Pelé, Maradona, Di Stéfano, Zidane a ďalším. Vyhral deväť holandských titulov, jeden španielsky, bol hlavnou osobnosťou jedného z najlepších reprezentačných tímov v histórii futbalu, ktorý nevyhral titul majstrov sveta.
Hernou invenciou bol Ronaldinhom svojej doby, zakončoval ako Pelé a taktickou vyspelosťou prevýšil aj talianskych futbalových maestrov. „Pytagoras v kopačkách“, nazval ho raz anglický futbalový novinár David Miller. Napriek tomu je jeho hráčsky prínos pre futbal ako taký, len časťou dedičstva, ktoré po sebe zanechal.
Zvyčajne nezvyčaný príbeh
Ako takmer každý veľký príbeh, aj ten Cruyffov začína tragédiou. Nešťastným behom udalostí, ktoré sa však akoby mali stať.
Keď bol ešte len malý chlapec, zomrel Johanovi otec. Matka, snažiaca sa o zabezpečenie rodiny, prijala prácu upratovačky. Čistila a upratovala priestory futbalové štadiónu Ajaxu Amsterdam, ktorý bol len štyristo metrov od domu Cruyffovcov. Keď pri Johanovi nemal kto byť, šiel s mamou na štadión. Tak sa začal písať jeden z najväčších futbalových pribehov všetkých čias.
„Kde bol Johan, tam bola lopta. A kde bola lopta, tam bol Johan,“ spomína Cruyffov kamarát z detstva. Ohúrený čarom futbalového štadióna, Johan prepadol futbalu. Všetci v klube ho poznali už ako malého chlapca. Už v sedemnástich rokoch dostal príležitosť v seniorskom tíme Ajaxu od legendárneho anglického kouča Vica Buckinghama, ktorý sa stal jeho náhradným otcom.
V tom čase holandský futbal nepatril k tomu najlepšiemu na svete. Prím hrali tímy ako Brazília, Anglicko, Maďarsko či Západné Nemecko (Nemecká spolková republika). Ajax však patril k holandskej špičke. A cez Cruyffa sa stal vzorom futbalových gigantov celého sveta.
Po odchode Vica Buckinghama sa trénerského kormidla ujal Rinus Michels. S Cruyffom boli akoby prepojení, a tak to, čo Michels vyteoretizoval, Cruyff dokázal zhmotniť na ihrisku. Spolu vytvorili štýl, známy pod pojmom totaalvoetbal. Totálny futbal. Systém, ktorý s malými obmenami vládne futbalu už takmer päť desaťročí.
Od totálneho futbalu k tiki-taka
Ajax sa stal dominantnou silou začiatku 70. rokov. Trikrát po sebe vyhrali Európsky pohár (predchodcu Ligy majstrov) a holandská reprezentácia, s kostrou tímu Ajaxu, predvádzala na MS 1974 dychvyrážajúci futbal, na ktorý „skostnatelé“ futbalové veľmoci nedokázali reagovať. Tulipány dominovali celému turnaju, no vo finále nepochopiteľne zlyhali, keď nedokázali zdolať rivalov z Nemecka.
Hoci Cruyff ľutoval, že nezískal vytúžený titul, hovoril, že dôležité preňho je, ako si budú ľudia pamätať hru, ktorou sa Holanďania prezentovali. A táto filozofia ovplyvnila aj jeho trénerskú kariéru, keď neskôr vyhlásil: „Radšej vyhrám 5:4 ako 1:0.“ V dobe, keď tímy razili systém verrou rakúskeho kouča Karla Rappana, na ktorý neskôr nadviazalo známe catenaccio, to bolo prelomové ponímanie futbalu.
Na jeho vnímanie futbalu nadviazalo brazílske jogo bonito (krásna hra) 80. rokov, španielska tiki-taka, nemecký gegenpress i ďalšie kozmetické obmeny, ktoré si ustálené pomenovanie ešte len hľadajú.
Cruyff vždy spájal nutnosť výhry s nutnosťou hrať atraktívny futbal. „Predstavte si, že hráte celú sezónu nudne a nakoniec ani nevyhráte titul. To je zahodená sezóna,“ zvykol tvrdiť, už ako tréner.
„Národný“ hrdina Kataláncov
Ešte pred spomínaným mundialom v roku 1974 prestúpil z Ajaxu do FC Barcelona. Za šesť miliónov guldenov, čo v tej dobe znamenalo prestupový rekord, ho do katalánskej metropoly zlákal Rinus Michels.
Španielsko sa vtedy ešte stále zmietalo v národnostnom boji fašistického režimu generála Franca a Katalánci sa cítili utláčaní. Cruyffa už vítali ako polohrdinu, lebo sám odmietol prestup do Realu Madrid, ktorý upiekli za jeho chrbtom predstavitelia Ajaxu a Bieleho baletu. Cruyff sa razom stal vyjadrením odporu Kataláncov k diktátu z Madridu.
„Bolo to, akoby prišiel Vták búrlivák, Elvis Presley a George Best v jednom, aby zachránil Katalánsko od Franca,“ hovorieval Joan Laporta, niekdajší prezident Barcelony.
Najlepší hráč vtedajšej doby, nielenže uprednostnil Barcelonu pred Realom, ale bol pripravený viesť futbalovú revolúciu proti dominantnému klubu, akým Merengues boli.
Vo svojej prvej sezóne síce v konečnom zúčtovaní s Barcelonou získal titul, no až vzájomný zápas proti Realu na jeho pôde znamenal, že sa Cruyff stal Barcelona-pozitív. „Nikdy na ten zápas nezabudnem. Bol to dátum, v ktorom mala moja manželka Danny porodiť, ale spolu sme súhlasili, že urýchlime pôrod cisárskym rezom, aby som mohol hrať proti Madridu. Úprimne, dovtedy som si neuvedomoval koľko citov nesie Barcelona do zápasov proti Madridu. Až to víťazstvo (5:0) ma naučilo mnohé o Barcelone a vtiahlo ma do tohto klubu na celý život,“ priznal raz.
Prisvojil si katalánske myslenie, svojmu synovi dal katalánske meno Jordi, stal sa národným hrdinom, hoci pochádzal z iného národa.
Cruyff – vizionár
Už počas hráčskej kariéry väčšinu času, ktorý strávil na ihrisku, usmerňoval posunkami i pokynmi svojich spoluhráčov. Kam sa majú postaviť, kam majú prihrať, kam majú bežať. Preto bolo prirodzené, že sa stal po konci kariéry trénerom.
Akosi prirodzené bolo aj to, že túto dráhu začal v Ajaxe Amsterdam, s ktorým získal tri trofeje za tri sezóny. Ešte prirodzenejšie bolo, že od roku 1988 v nej pokračoval ako tréner Barcelony.
Blaugranes v predošlých 28 rokoch získali titul len dvakrát (raz z toho štrnásť rokov predtým s Cruyffom v zostave). Fanúikovia katalánskeho veľkoklubu volali po odvolaní prezidenta klubu, na čo ten reagoval angažovaním miestneho hrdinu, aby tak trochu upokojil vášne.
V tom čase vo futbale panovalo rozostavenie 4-4-2. Anglická priamočiarosť bola vzorom pre všetkých, vrátane Barcelony, ktorú predtým trénoval napríklad Terry Venables. Cruyff musel dlho dlho učiť svojich hráčov, že trpezlivosť je kľúč, že prihrávky, držanie lopty a pozičná dokonalosť prinesú svoje úspechy.
"Vzal tabuľu, nakreslil 3 obrancov, 4 záložníkov, 2 krídla a 1 hrot. Pozreli sme sa na seba a povedali: "Čo to, dopekla, je?!", " spomína Eusébio Sacristán, ktorý prišiel do Barcelony v tom istom čase ako Cruyff.
„Keď držite loptu, dobre sa aj pohybujete. Ak ju držíte, súper nemôže skórovať,“ znela filozofia, ktorú razil. Futbal videl ako šachovú partiu, v ktorej posúval figúrky tak, aby mal prevahu aj o dva ťahy neskôr. Jeho útočníci sa prelínali so záložníkmi, záložníci zase s obrancami, krídelníci si menili miesta, sťahovali sa do stredu poľa.„Nebehajte toľko. Futbal je hra, ktorú hráte hlavou,“ nabádal svojich hráčov.
Bol to Cruyffov Ajax, ktorý vďaka Johanovi Neeskensovi ničil svojich súperov aj vysoko postaveným pressingom okamžite po strate lopty. Bol to Cruyff, vedomý si, že tím vysoko napádajúci na súperovej polovici, potrebuje brankára, hrajúceho „falošného stopéra“, kto pripravil pôdu pre všetkých Manuelov Neuerov predošlých desaťročí. Všetky tieto inovácie priniesol do „svojej“ Barcelony.
V prvej sezóne nevyhral nič, v druhej „len“ Copa del Rey. Postupne však pretiahol na svoju stranu hráčov, manažment, fanúšikov i médiá a tí začali veriť v Cruyffov barcelonský projekt.
„Viem, ako Katalánci uvažujú. Fanúšikovia chcú vidieť domácich hráčov. Ak by sa náhodou nedarilo, svojich nevypískajú,“ vyhlasoval. Po vzore Ajaxu Amsterdam začal budovať mládežnícku akadémiu, zloženú v drvivej väčšine z lokálnych chlapcov. Tí mali najviac rozumieť tomu, čo znamená hrať za Barcelonu. A keďže videl, že z nej vychádzajú poväčšine útli chlapci, zameral sa na techniku a prácu s loptou. Ešte aj kondíciu naberali s loptou pri nohe. Spôsob hry seniorov implementoval naprieč všetkými vekovými kategóriami. Tak začala úspešná éra výchovy hráčov La Masie.
Prvý vrchol dosiahla na začiatku deväťdesiatych rokov. Druhý potom na začiatku nového milénia a jej úspechy žne Barcelona až doteraz. Bolo to práve zásluhou Cruyffa, že vo futbalovom svete, postupne sa prikláňajúcom k fyzickému rastu hráčov, našli uplatnenie (a neskôr dominovali) subtílni hráči ako Guardiola, Xavi, Iniesta či Messi.
Od van Gaala cez Wengera ku Guardiolovi
Cruyff nevymyslel „totálny futbal“ sám. Jeho základy položili ešte Maďari s Ferencom Puskásom, Hidegkutim, Bozsikom a spol. Vic Buckingham a Rinus Michels ho posunuli v teoretickej rovine ďalej a Cruyff ho „len“ doviedol k dokonalosti, na ihrisku, i mimo neho.
Avšak nebyť Cruyffa, „krásny futbal“ by zanikol niekde v 80. rokoch, keď sa do popredia opäť dostával pragmatimus Talianov a Nemcov. „Johan Cruyff vystaval chrám, našou úlohou je ho udržiavať,“ povedal pep Guardiola, keď v roku 2008 prevzal Barcelonu.
Vybudoval klub, ktorý staval futbal do pozície umenia. V období, keď svetom začali hýbať obrovské prestupy, dal vyniknúť domácim zdrojom a viere v mladé talenty. Na jeho odkaz nadviazal Louis van Gaal v Ajaxe a Barcelone (hoci sa tomu sám bráni), Arsene Wenger v Monaku a Arsenale, Guus Hiddink po celom svete a mnohí ďalší.
Bez Cruyffa by nebola moderná Barcelona. Nebol by Rijkaard, nebol by Guardiola. Nebola by La Masía, nebolo by úspešné AC Miláno 80. rokov, londýnsky Arsenal by vyzeral úplne inak, španielska reprezentácia by bola naďalej bez titulov, všetky kluby snažiace sa nadviazať na odkaz katalánskeho veľkoklubu by museli vzor hľadať inde. Ba čo, nebola by ani len ona slávna penalta na linke Messi-Suárez, ktorú štyridsať rokov pred nimi predvieol práve Cruyff.
Cruyffova futbalová revolúcia priniesla princípy súčasného futbalu. Jeho recept na východu mladých hráčov kopírujú dodnes po celom svete. Bez Cruyffa by nebol moderný futbal tak, ako ho teraz poznáme.
„Priznávam, že do určitej miery som nesmrteľný,“ dotlačili Cruyffa raz novinári k pátosu, ktorý vo vyjadrovaní inak neznášal. Preto, aj keď nás včera opustil, jeho futbalový odkaz bude žiť večne.