Futbalový pôst v Trnave
Zápasom proti Lotyšsku sa začal nový futbalový rok našej reprezentácie. Ouvertúra síce nedopadla podľa našich predstáv, ale radšej dostať po nose teraz, ako v skutočne dôležitých stretnutiach.
Komentár Filipa Chudého
Od prvého stretnutia slovenskej futbalovej reprezentácie v novom roku sme čakali oveľa viac. Dnes už síce žiaden súper nie je ľahký, preto nemôžeme veľkohubo dopredu vyhlasovať koľko komu naložíme, dokonca to nemôžeme ani automaticky od hráčov očakávať, no máme právo na to, aby sme od nich videli viac, ako predviedli proti Lotyšom.
Ak by sme hrali takto v kvalifikácii na Euro, potom by sme sa do Francúzska v žiadnom prípade nemohli dostať. Našej reprezentácii chýbalo toho v piatok v Trnave viacej, ako by sme chceli. To nebolo iba o tom jednom góle, ktorý sme nestrelili, to bolo skôr o tom, že my sme ho pomaly nemali z čoho dať. Nie je to práve povzbudivá správa pred blížiacim sa Eurom, ale stále lepšie dostať frčku do nosa teraz, ako na francúzskom šampionáte.
Na ňom sa síce s podobným herným štýlom nestretneme, keďže ťažko čakať, že tam niekto proti nám bude iba betónovať, lenže s piatkovým výkonom by sme sa nedokázali presadiť proti žiadnemu štýlu hry, ani takému, ktorý by nám vyhovoval. Akoby sa naši chlapci prispôsobili pôstnemu dňu a aj oni ponúkli pôstny výkon.
Ťažko povedať, čím to bolo presne zapríčinené. Bojom o miesta určite nie, pretože nastúpila jedenástka hráčov, ktorá má Euro prakticky isté. Skôr sa to zdá zvaliť na to, že veľa hráčov nemalo hernú prax. Pekarík po zranení nehráva pravidelne, Škrtel tiež ešte po dlhšom zranení nemá veľa v nohách. Jarná časť ruskej ligy, kde pôsobia Ďurica s Hubočanom, sa tiež len rozbieha, hoci Ďuricovi pomohla aj Európska liga. Mak vypadol z hry kvôli trestu. Duda tiež nemá toľko minút, koľko v Legii mal predtým, ale oproti iným reprezentantom je to stále dosť. Z piatkovej základnej zostavy mali zápasovú prax, akú by sme si predstavovali u každého reprezentanta, len Mucha, Hrošovský, Hamšík, Weiss a Ďuriš, čiže ani nie polovica.
To si Ján Kozák určite uvedomuje, preto ani nevyvoláva žiadnu paniku, čo je správny postoj. Proste sa nám nevydaril jeden zápas, čo sa môže stať každému. Síce je nepríjemné, že sa to stalo na domácej pôde a ľudia na tribúnach si trochu zašomrali, ale to by mala byť zároveň motivácia pre hráčov, aby už pri najbližšej príležitosti získali naspäť stratené sympatie.
Nad piatkovým výsledkom a hlavne výkonom síce nemôžeme len mávnuť rukou, ale tiež to nie je v žiadnom prípade rezultát, ktorý by mal zrazu negovať všetko dobré, čo naša reprezentácia urobila. Múdri ľudia sa poučia z chýb a nabudúce ich neurobia, pričom pri našej reprezentácii múdri ľudia pracujú.