Tento mesiac sa s hokejovou kariérou rozlúčil obľúbenec tribún Brenden Morrow. So svojimi fanúšikmi sa lúčil pomocou otvoreného listu, v ktorom opisuje najvtipnejšie okamihy jeho kariéry. Zdá sa, že hokej a predovšetkým jeho zákulisie bolo pre Morrowa najväčším zdrojom zábavy.

S NHL sa rozlúčil po pätnástich sezónach v dresoch Dallasu Stars, Pittsburghu Penguins, Saint Louis Blues a Tampy Bay Lightning. Pred zavesením korčúľ na klinec podpísal jednodňovú zmluvu s texaským celkom, aby z ligy odišiel ako člen tímu, v ktorom strávil najviac času.

Carlyle, miestna časť Saskatchewanu, kde sa Morrow narodil, mala zhruba 1100 obyvateľov. Pre mladého hokejistu to bolo výhodou, pretože mohol tráviť viac času na ľade. V útlom veku síce začínal na ľade, no jeho mama ho prihlásila na krasokorčuľovanie. „To oblečenie, ktoré som nosil... Som mimoriadne vďačný mojim vtedajším kolegom, že nikdy nezverejnili fotografiu z tohto obdobia. Nie som si istý, či by som to prežil,“ opisoval s úsmevom.

Ako dieťa obdivoval kanoniera Bretta Hulla. Bol jeho vzorom – a to predovšetkým vďaka spôsobu strieľaniu gólov a následných bujarých oslavách po úspešných presných zásahoch.

Problém však bol v tom, že mladý Brenden nikdy nebol takým výrazným hráčom ako štvrtý najlepší strelec histórie NHL. „Vo svojom tínedžerskom veku som bol dobrým hráčom, no nikdy som nežiaril. V akomkoľvek tíme, kde som hral, som bol zvyčajne tretí alebo štvrtý najlepší hráč. Keď som mal ale 15 rokov, strelil som 117 gólov a pridal 72 asistencií v 60 stretnutiach sezóny,“ spomína si pre theplayerstribune.com kedy nastal zlom v jeho kariére.

V juniorskom veku Morrow trpel miernou nadváhou a svojich o polovicu ľahších protihráčov na ľade doslova terorizoval fyzickou hrou. Aj vďaka tomu sa zrejme zapáčil organizácii Dallasu Stars, ktorá si ho v roku 1997 vybrala na drafte v prvom kole z celkovej 25. priečky. Vtedy ešte nevedel, že Dallas zohrá v jeho živote obrovskú úlohu, čo potvrdil aj samotný hráč. „Niektoré z mojich najlepších spomienok, na ktoré budem spomínať celý život, sú práve z čias, keď som mal na sebe dres Stars.“

Vo svojich prvých rokoch sa v NHL len oťukával. Podľa vlastných slov spravil počas kariéry množstvo chýb. Jedna z nich prišla hneď v jednom z jeho prvých zápasov. Dallas Stars hral proti Washingtonu Capitals, kde pôsobil obávaný „ťažkotonážnik“ Chris Simon. Morrow bol skvelým provokatérom, no to sa útočníkovi „Caps“ v zápase nepáčilo. Simon k „zelenáčovi“ Stars prikorčuľoval a povedal mu: „Zajtra už nebudeš dýchať, ak si ešte raz otvoríš ústa.“ „Zvyšok zápasu som sa snažil vyhnúť očnému kontaktu s ním. Ako keď podvádzate pri teste. Bolo to jediný raz, kedy som sa vyhol pohľadom niekomu inému počas mojej kariéry. No stále si myslím, že to bolo správne rozhodnutie,“ tvrdí ostrieľaný forward, ktorý v NHL odohral 991 stretnutí.

S hokejovým rastom mu výrazne pomohol líder „hviezd“ Mike Modano. Legendárny Američan bol skutočne hviezdou na pravom mieste a svojím zápalom pre hru a vľúdnou povahou strhol k tvrdej práci i dobrým výkonom svojich spoluhráčov vrátane Morrowa.

Aby toho nebolo málo v Dallase Stars pôsobil aj Brett Hull. Brenden sa tak priamo na ľade stretol so svojím dlhoročným idolom. Americký forward sa dozvedel, že jeho mladší spoluhráč si doma na stenu lepil jeho plagáty a stal sa jeho mentorom. „Mám rád Bretta. Skutočne. Je jedným z mojich najbližších priateľov. Keď som bol vedľa neho prvýkrát v šatni, skákal som od radosti. A potom som s ním hral v jednej formácii. Boli sme špeciálne prepojení. Z obrovského obdivovania náš vzťah prerástol do vzájomného rešpektu a blízkeho priateľstva. Ako malý chlapček z Carlyle som nikdy ani len nesníval o tom, že raz budem spoluhráč môjho idolu.“

Morrow si neodpustil pripomenúť jednu z najpamätnejších situácií na ľade s Hullom, ktorá poodkryla osobnosť legendárneho forwarda. Dallas hral v starej aréne Phoenixu Coyotes pod vedením kouča Kena Hitchcocka. Ten bol známy svojimi rozvášnenými reakciami. Morrow nastúpil vo formácii s Modanom a Hullom a tak vedel, že ak sa tímu nebude dariť, spŕška kritiky sa znesie na jeho hlavu.

Po prvom striedaní si musel vypočuť tvrdú kritiku, inak tomu nebolo ani po druhom striedaní a tretíkrát mladý hráč naskočil na ľad mimoriadne znechutený hneď v úvode zápasu. Po tom, čo pri treťom striedaní sa prvá lajna Dallasu vracala na striedačku, Hull prikorčuľoval k mladšiemu spoluhráčovi a povedal mu, nech si na striedačke sadne na iné miesto vedľa neho.

O malú chvíľu sa striedačkou začalo ozývať: „Kde je Brenden? Kde je, do ri*i, Brenden?“ Lodivod Stars si svojho mladého hráča na striedačke celý červený napokon našiel. Morrow sa snažil byť úctivý, oprel sa a snažil sa pozrieť koučovi do očí. Nemohol. Hull sa oprel tiež a v pohľade mu zabránil. Morrow sa tak naklonil viac, Hull urobil to isté. „Hitch bol stále viac a viac naštvaný. No nedovideli sme na seba, pretože Brettov obrovský melón nám stál v ceste. Brett sa ku mne otočil a povedal mi: „Pošli toho hajzla do ri*i!“ Ó, Bože! To je spoluhráč!“ rozplýval sa nad svojím vzorom.

Vo svojom liste nemohol nespomenúť ešte jedno meno: Marty Turco. Dlhoročná opora Dallasu v bránkovisku. Spoločne s Morrowom vytvorili nerozlučnú dvojicu. Zatiaľ čo mnohí gólmani sú poverčiví a sú tak trochu „iní,“ Turco bol vždy zdrojom obrovskej zábavy. V rámci rozcvičky vymysleli hru, ktorú nazvali „somárska lopta.“ Bolo to niečo medzi futbalom a volejbalom. Počas tejto hry si hráči Stars stihli vybiť zuby, utrpeli slabšie otrasy mozgu, alebo si zlomili prsty.

, Mar 24, 2013 o 3:07 PDT

Pred jedným stretnutím v Detroite si hráči Dallasu opäť našli čas na „somársku loptu.“ „Keď sme dohrali, obzrel som sa späť k šatni. Videl som Martyho ako plnou rýchlosťou šprintuje a blízko pred zárubňou vyskočil. Vyskočil viac než mal a narazil hlavou do steny. Bol to jeden z najhlučnejších dopadov, aké som kedy počul. Nie, nevedel som, prečo vyskočil, ale to bol jednoducho Marty. Na zem padol ako domček z karát a z jeho hlavy vytryskla krv. Podlaha jej bola plná, vyzeralo to ako v kriminálke. Úprimne povedané, nevedel som, čo si mám myslieť. Na jednej strane som si hovoril „Do ri*i! Dúfam, že Marty nie je mŕtvy. No na druhej strane som si hrýzol do pery a len tak-tak sa držal, aby som nespadol od smiechu na zem. Do ri*i! To je idiot!“

Turco bol v poriadku, pod maskou bol celý oblepený gázou pre ošetrovanie rán. Dallas však u rivala z Detroitu zvíťazil. S čitateľmi sa podelil ešte o jeden neuveriteľný príbeh s gólmanom. Raz s Martym totiž porušili večierku. O 23:30 mali zákaz vychádzania von, do hotela sa vrátili o 23:40. „Dali sme si niekoľko dospeláckych nápojov a dôsledkom toho som bol inšpirovaný vysokými a širokými stĺpmi v hotelovej hale. To ma doviedlo k skoku na jeden zo stĺpov s nohami a pažami doširoka, snažil som sa napodobniť Spidermana. Pomaly som liezol hore a potom šiel dole, bola to skutočná show - samozrejme, na veľkú radosť Martyho. Šlo mi to skutočne dobre a keď som bol v jednom mojom Spider postoji... Napravo som uvidel kouča. A generálneho manažéra. Pozerali sa na každý jeden môj „kúsok.“ Paráda.“

Počas kariéry spravil mnoho chýb, častokrát hlúpych, no vždy sa z toho poučil – nikdy neurobil jednu chybu dvakrát. Morrowovi sa nikdy nepodarilo získať s Dallasom Stars Stanley Cup. Napriek tomu je na organizáciu texaského klubu hrdý. 7 rokov v Dallase dokonca pôsobil ako kapitán.

„Moje telo mi niekoľko rokov hovorilo, že sa blíži koniec. Po zobudení som si ráno len s ťažkosťou dával na nohy ponožky. Dlhý čas som to ignoroval, pretože som vedel, čo to znamená. Jedno vám ale poviem. Moje telo môže byť zničené, ale moja vášeň nikdy,“ tvrdí držiteľ olympijského zlata z roku 2010.

„Pri pohľade späť na moju kariéru, mnoho situácií, ktoré som zažil na ľade sú mi už nejasné. Góly a rekordy a všetko tie veci vypadnú z mojej pamäti. Ale vždy si budem pamätať na situácie, počas ktorých som sa so svojimi najbližšími priateľmi smial, keď sme hrali hru, ktorú milujem,“ dodal v záverečnom zamyslení 37-ročný forward, ktorého s určitosťou fanúšikovia ešte niekoľkokrát uvidia na ľade v rámci zápasov legiend.

NHL tak po dlhých rokoch opúšťa ďalšia obrovská hokejová persóna, miláčik tribún, ktorého hokejové príbehy zo zákulisia budú baviť ešte dlhé roky fanúšikov po celom svete.