Zo Štiavničiek odchádzal v nedeľu podvečer so svojimi spoluhráčmi ako porazený. Medzi novinárov predstúpil so sklamaným výrazom. Počas celého zápasu stál medzi troma žrďami snažiac sa zneškodniť súperove šance. Na začiatku penaltového rozstrelu vychytal Filipa Šeba, avšak radovať sa z toho po konečnej prehre svojho tímu nemohol. Prinášame rozhovor s brankárom MŠK Žiliny, Martinom Dúbravkom.

Ako by ste zhodnotili zápas a prvý gól?

„Dali sme si vlastenca, bol to šťastný gól pre Slovan. V tej chvíli nám to nepomohlo, pretože Slovan bol na koni. Následný gól, ktorým sme odpovedali, bol však nádherný. Pišta Zošák to trafil krásne. Čo sa zápasu týka, nechcem povedať, že Slovan bol lepší. Možno si vypracovali viac príležitostí a ťažili z našej nedôslednosti, ale futbal sa skôr odohrával medzi šestnástkami a bol vyrovnaný.“

V bráne ste stáli po dlhšom čase, boli ste napriek tomu v hernej pohode?

„To je pravda, dlho som nechytal. Absolvoval som len dva rýchlejšie tréningy a išiel som rovno do zápasu. Nechytalo sa mi zle. Cítil som však, že mám isté rezervy, ešte mi chýba kondícia, pretože som mesiac stál, nič nerobil a to nepustí. To neoklamem.“

Po polčase ste viedli 2:1, čo ste si povedali v šatni?

„Aby sme aj naďalej pokračovali vo svojej hre. Slovan si nevytvoril v prvom polčase až tak veľa šancí, mali málo priestoru. My sme kombinačne hrali dobre, súper nám dával aj dosť veľa priestoru, vyhrali sme množstvo osobných súbojov, zbierali odrazené lopty. Prvý polčas bol z našej strany lepší ako ten druhý.“

Počas 90. minút a predĺženia ste trikrát inkasovali. Dal sa niektorý gól chytiť?

„Ťažko povedať. Čo sa týka prvého gólu, Filip Šebo mi zakryl výhľad, nič som nevidel a reagoval som až na poslednú chvíľu. Pri druhom góle mal Filip dosť šťastia, pretože to z pomerne ťažkého uhla výborne trafil. Myslím si, že štandardná situácia im proste vyšla a to sú Filipove kvality, že vie dať gól aj z takejto situácie.“

Ku koncu predĺženia to už vyzeralo pre Žilinu dosť zle. Asi ste ani sám už nedúfali v zmenu skóre...

„Ja som chalanom veril až do poslednej chvíle. Možno sa to tak nezdalo, pretože priebeh zápasu nám nenapomáhal, ale v poslednej päťminútovke sme si vytvorili tlak a dali sme gól.“

Čo ste prežívali na konci predĺženia?

„Boli to krásne pocity. Dali sme gól a rozhodca odpískal koniec, čiže na rad prišli penalty. Paťo Mráz to trafil výborne a vtedy som už možno veril, že tento zápas zvládneme, pretože sme v tom momente boli na koni.“

Verili ste si pri penaltovom rozstrele?

„Určite, keby som si neveril, nemal by som tam čo robiť. Snažil som sa ustáť ich až do poslednej chvíle. Škoda, mali sme rozhodnutie na vlastných kopačkách, ale nevyužili sme to.“

Prehrali ste, ale váš výkon predsa len nebol zlý...

„Môj názor je taký, že to dnes nebol náš najhorší výkon. Nemáme sa za čo hanbiť, škoda len toho nášho šťastia. Dali sme tri góly, čo sa nám už v troch či štyroch ligových zápasoch nepodarilo. Verím, že sa od tohto zápasu odrazíme a budeme pokračovať v trende vyššieho počtu strelených gólov aj naďalej. Pretože ak chceme, vyhrávať, musíme strieľať góly.“

Každá porážka veľmi mrzí, obzvlášť takáto. Nezanechá to na mužstve výrazné stopy?

„Toto je ťažká otázka, teraz sme všetci sklamaní z toho, že sme nezískali pohár. Treba však dať hlavy hore, nič iné nám ani neostáva. Načo zbytočne dlho smútiť, život ide ďalej. Treba sa snažiť bojovať v lige až do úplného konca, pretože nikde neviete, čo sa môže stať.“