Atlético vie, ako poraziť aj Barcelonu. Zároveň však aj samo seba. Real bránil ako prípravkári, či Bayern na pol plynu. Prečítajte si náš stĺpček k úvodným štvrťfinálovým zápasom Ligy majstrov.

Atlético vie, ako poraziť aj Barcelonu. Zároveň však aj samo seba

Keď sme po štvrťfinálovom žrebe hovorili, že Atlético má spomedzi štvrťfinalistov možno najväčšiu šancu zastaviť v tejto fáze sezóny Barcelonu, mysleli sme to vážne. Diego Simeone totiž svojou taktikou platí na systém Blaugranes a potvrdil to aj v prvom štvrťfinálovom zápase.

Atlético dlho nepustilo domácich prakticky k ničomu. Naopak, prvé vsietilo gól, čo sa vo vzájomných zápasoch v ostatnom čase stáva prakticky pravidlom. Prečo? Enormne vysoké nasadenie, vysunuté napádanie kompletnou desiatkou hráčov a rýchle dostupovanie do súbojov je presne to, čo nevyhovuje barcelonským kúzelníkom. Z väčšiny zápasov na to nie sú zvyknutí. Kluby nechcú riskovať príliš skoré vyčerpanie a následnú demontáž.

Rojiblancos sú na túto verziu pripravení a zvládajú ju dokonale. Až do momentu, kedy sa spomínané nasadenie stane príťažou.

Nesúhlasím s vyjadrením Luisa Felipeho, že Torres putoval do sprchy už po dvoch fauloch. Faulov bolo viac a ešte pred tým, ako dostal druhú žltú kartu, mu rozhodca udelil “milosť”, keď jeden zo zákrokov pred vlastným pokutovým územím žltou doslova smrdel. Bolo to vidieť aj na Torresovi, ktorý okamžite šípil, že je zle. Vtedy mu to ešte prešlo a fakt, že išiel opäť do podobne zaváňajúceho zákroku len pár minút nato, svedčí o tom, že Simeone túto agresivitu od hráčov jednoducho vyžaduje.

Atlético 3 z posledných 5 zápasov dohrávalo v početnej nevýhode. Vo všetkých z nich viedlo, no nakoniec prehralo, práve kvôli červeným kartám. Simeone vie, ako na Barcelonu, ale ešte musí naučiť hráčov nájsť tú správnu hranicu medzi pressingom, ktorý prináša ovocie a pressingom, ktorý prináša červené karty. Ak sa mu to podarí v odvete, môže postúpiť. Ak nie, bude len novšou verziou Mourinhovho Realu, ktorý doplácal na to isté.



Real bránil ako prípravkári

Keď sa Stevea MacManamana pýtali na hodnotenie zápasu Realu na pôde Wolfsburgu, povedal, že hlavnou príčinou prehry Los Blancos bol fakt, že bránili ako tím v kategórii do 10 rokov.

Real po El Clásicu lietal vo výšinách. V Nemecku pôsobil príliš laxne, nekoncentrovane a povýšenecky. Obrancovia svetovej extratriedy bránili, akoby si mysleli, že Real jednoducho nemôže prehrať. Omyl. Wolfsburg, považovaný za najslabší tím štvrťfinále, ťažil práve zo svojho papierového postavenia. Keď nestačíte kvalitou, kompenzujete to koncentrovanosťou. Vlci využili každé zaváhanie obrany Merengues a mohli vyhrať aj vyšším ako dvojgólovým rozdielom.

Do odvety má Real najhoršie postavenie zo všetkých tímov štvrťfinále. Stačí jedna obdobná chvíľka laxnosti a tentokrát skončia ešte skôr ako minulý rok.

Zároveň zápas vo Wolfsburgu potvrdil to, čo nevidí snáď už len futbalový dilentant. Real potrebuje stredného útočníka číslo dva.

Bayern na pol plynu



Po “šťastnom” postupe cez Juventus prišiel pre Bayern “štastný” žreb v podobe Benfiky Lisabon. Fanúšikovia čakali, že práve toto bude príležitosť na to, aby sa parný valec mníchovskej výroby konečne dostal do tej správnej prevádzkovej teploty. Nestalo sa. Teda, ak aj stalo, tak len spolovice.

Bayern nemá pred odvetou jasnú pozíciu. Iste, očakáva sa, že na Estádio da Luz aspoň jeden gólik strelí, čo by domácim výrazne skomplikovalo situáciu, no aj tak... Ak to porovnáme s minulým rokom, keď Bayern po prehre s iným portugalským tímom, FC Portom, doma Drakov rozdrvil, tento rok vyzerá, akoby Die Roten šli len na pol paliva. Žeby Guardiolovi chýbalo arabské palivo?

Liga majstrov je o inom

Aj tieto štvrťfinálové zápasy potvrdili, že Liga majstrov je celkom iná súťaž ako domáce ligy. Wolfsburg naposledy vyfasoval “trojku” od Leverkusenu a trápi sa na ôsmom mieste. Real porazil Barcelonu a nachvíľu resuscitoval svoje majstrovské nádeje. Prišla Liga majstrov a úlohy sa otočili.

PSG doma kraľuje, bol favoritom aj pred zápasom s Manchestrom City, ktorý naopak doma bojuje aspoň o štvrté miesto, hoci to tento rok malo byť na titul. Prišiel zápas v Parku princov a razom je jasným favoritom na postup tím Manuela Pellegriniho, ktorému môže stačiť “len” neprehrať.

Liga majstrov je jednoducho najlepšia súťaž na svete. Nepredvídateľná. Vzrušujúca. Kiežby úroveň futbalistov dosahovali aj všetci rozhodcovia, ktorí v nej účinkujú.