Futbalisti Trenčína v stredajšom prvom zápase semifinále Slovnaf cup-u rozhodli o svojom postupe do trnavského finále, čo znamená, že už len jeden krok ich delí od obhajoby double, keďže titul už prakticky získali.

Komentár Filipa Chudého

Až od semifinále, alebo pre lepšiu orientáciu až od siedmeho súťažného kola, sa naša najvýznamnejšia pohárová súťaž hrá na dva zápasy. Pre objektivitu súťaže je to zrejme trochu neskoro. Mali by sme sa vrátiť k tomu, že už vo štvrťfinále sa hrá na dva zápasy, pretože už najneskôr v tejto fáze začína ísť do tuhého, pričom veľa záleží aj na žrebe, kto bude hrať doma a kto nie.

Vzhľadom na to, že naše kluby končia takmer vždy svoju európsku pohárovú púť už v predkolách, by ani nemal byť problém nájsť ten jeden voľný termín navyše, ktorý by bolo treba. A aj keby nastala situácia, že by niekto postúpil do skupinovej fázy európskeho pohára, nebodaj z nej, čo by sme si veľmi priali, tak aj v tom prípade sa dajú nájsť termíny na domácu pohárovú súťaž. Viď Česko, kde majú také „problémy“ dlhodobo, no a vždy ich s radosťou vyriešili a ani tamojšie najlepšie kluby na zápasy napr. počas asociačných termínov nenadávajú, berú to proste ako fakt a postúpia aj s náhradníkmi, keďže reprezentanti sú z klubu vtedy preč.

Tento ročník Slovnaft cup-u, alebo ak chcete Slovenského pohára, našťastie, bol viac-menej spravodlivý a nedodal do záverečných kôl mužstvo, ktoré by si to nezaslúžilo, hoci asi minimálne v Košiciach majú iný názor...

Ak si odmyslíme Myjavu, ktorá asi najviac v tomto ročníku doplatila na žreb, keďže už v osemfinále sa stretla s fortunaligistom, pričom pohárový zápas v Zlatých Moravciach ju zachytil práve v jej horšej časti sezóny, potom sa do semifinále dostali podľa tabuľky našej najvyššej súťaže najlepšie slovenské kluby súčasnosti.

Ten momentálne najlepší, ktorým je Trenčín, už navyše môže vybavovať cestu na finále do Trnavy. Svoju suverenitu ukázal aj proti najlepšiemu mužstvu ligovej jari. Liptáci nielenže prvýkrát prehrali, ale schytali na umelej tráve aj debakel. V bránení boli takí pudingoví a hlavne kiksujúci, že inak to skončiť ani nemohlo. Trenčanom dopriali toľko času a priestoru, koľko tí potrebovali na pohodlné víťazstvo. Trochu so zveličením povedané, hráči AS už ani nemusia na odvetu cestovať, proste zoberú kontumáciu 3:0, ktorá im aj tak bude stačiť na postup. Keďže už aj titul Trenčín takmer naisto obhájil, vlastne iba úspešne zvládnuté trnavské finále ich delí od obhajoby double.  

V ňom sa stretnú so súperom, ktorý ich v tejto sezóne už porazil, pričom je zaujímavé, že na domácej scéne to v tejto sezóne zatiaľ dokázali len Slovan a Žilina. Ťažko povedať, komu vyhovuje bezgólová remíza z prvého zápasu viac. Slovan síce Žilinu, podobne, ako iných súperov na jar, prakticky do ničoho za celý zápas nepustil, len jedna slabá Michlíkova strela presne do stredu brány, lenže jeho premieňanie šancí je katastrofálne.

Znie to možno neuveriteľne, ale v sobotu to bude presne mesiac, čo belasí dali naposledy gól z hry. Za ten čas strelili v šiestich zápasoch chudobné tri góly zo štandardiek. Pritom čistých a gólových šancí mali za ten čas možno desaťkrát viac, ako strelili gólov. Ak budú takto katastrofálne páliť aj naďalej, potom je bližšie k finále Žilina, ale ak sa strelecky preberú, potom v ich prospech budú hrať góly vonku, čo by v pohárovej matematike a pri ich obrane malo stačiť na postup do finále.

No v každom prípade, to už teraz sľubuje zážitok, asi jediný vážny, ktorý sa ešte v tejto sezóne v boji o trofej bude dať zažiť. Trenčín už totiž jednu drží a k druhej mu chýba posledný krok. Potkne ho ešte Slovan alebo Žilina?