Borčice opäť zaujali na našej futbalovej scéne. Majiteľ klubu vyhodil z kádra historicky najlepšieho strelca našej najvyššej súťaže Juraja Halenára. No jeho angažovanie nebolo najväčším omylom klubu.

Komentár Filipa Chudého

Keď pred dvomi mesiacmi a dvomi dňami účastník DOXXbet ligy Iskra Borčice informoval, že sa mu podarilo angažovať Juraja Halenára, bola to zrejme najväčšia zimná prestupová bomba na Slovensku. Žiaden prestup u nás nevyvolal toľko reakcií, pričom by sme do toho mohli zahrnúť aj všetky svetové transfery počas zimy. Niektorí boli zaskočení, ďalší sa smiali, iní sa tešili, našli sa aj takí, čo zúrili, proste všetky reakcie v jednom prestupe, ktorý zaujal skutočne každého futbalového fanúšika na Slovensku.

Príchod Juraja Halenára bol akýmsi spúšťačom toho, čo nasledovalo. Borčice sa posilňovali vo veľkom aj naďalej, pričom sa o nich začalo intenzívne hovoriť. A je to pochopiteľné, pretože doslovne mäsiari z Považia chceli ísť do ligy, čo je téma, aká zaujme.

A hoci do klobás a párkov, hlavne tých slovenských, sa dá pomlieť prakticky všetko, pričom po dochutení sa to zjesť dá, futbalové mužstvo sa takto neskladá, lenže Borčice to tak spravili. Toľko ingrediencií hádzali do mlynčeka, až konečným výsledkom nebola voňavá klobása, ale iný šúľok...

Už keď prichádzal Halenár do Borčíc, tak veľa ľudí hovorilo, že skôr či neskôr sa s Antonom Fabušom asi pobije. Čo sa totiž hovorí o Halenárovi ako hráčovi, prakticky to isté zas o Fabušovi ako majiteľovi. Takéto spojenie môže asi dlhodobo fungovať len vtedy, keď sa stále len vyhráva. Lenže to nebol prípad Borčíc, ktoré dvakrát za sebou prehrali a už je oheň na streche.

Fabuš vyhodil Halenára, pričom naznačil, že vraj pustil zápas, keď nedal proti Dunajskej Lužnej pokutový kop. Kde je pravda by mohli pomôcť rozlúsknuť asi iba súdy a právnici. Ak totiž niekoho chcete z niečoho takého obviniť, musíte mať dôkazy, no ak ich nemáte, druhá strata by sa mala súdne brániť. Aspoň tak to funguje vraj vo vyspelom svete, no my sme iná kategória.

Borčice neurobili chybu tým, že angažovali Halenára, ale v tom, že absolútne netrafili zloženie trojuholníka vedenie, tréner, kabína. Ak už totiž k Fabušovi prišiel Halenár, neangažujem tesne pred jarou aj Ivana Galáda, čiže trénera, s ktorým si najväčšia hviezda mužstva vzhľadom na minulosť určite do náručia skákať nebude. Kto dorysoval poslednú stranu takéhoto trojuholníka, ten toho o futbale veľa vedieť nemôže. Pri takomto zložení bolo viac-menej isté, že to dlho nevydrží.

Ak chcú maličké Borčice postúpiť do najvyššej súťaže, musia sa predovšetkým upokojiť a nehrať na to, čo nie sú. Šancu stále majú, záleží len na nich, či začnú vyhrávať zápas za zápasom, hoci bez hráča Halenárových kvalít to budú mať ťažšie.