Strata Cháru bude citeľná, no nie je to katastrofa.

Komentár Jakuba Mihálika

Ešte pred niekoľkými rokmi by sme to asi brali inak. Hokejová reprezentácia túžobne očakávala každú jednu hviezdu či hviezdičku zo zámoria a keď niektorá neprišla, fanúšikovia chrlili lávu. 

Aj teraz, keď Zdeno Chára odmietol reprezentovať na blížiacom sa šampionáte, objavili sa zlostné hlasy. No nie je ich už toľko. 
Nie je to znak, že by slovenský fanúšik už definitívne rezignoval a netrápi ho, ako sa naši budú prezentovať na medzinárodnom fóre. Je to znak toho, že sa naučil „žiť“ aj bez hviezd NHL. To isté sa naučil aj samotný reprezentačný tím.

Prinútili ich okolnosti. Čoraz menší počet hráčov v NHL, čoraz menší počet hviezdnych talentov, Cígerova reprezentačná minirevolúcia, ale aj fakt, že od Soči nepredviedli hviezdne mená z NHL toľko, koľko sa od nich čakalo. Už sa nespoliehame na to, že zo zámoria príde šampionátová spása. Nemôžeme. 

To, že Zdeno Chára nebude štartovať na šampionáte v Rusku, je určite strata. Už len kvôli tomu, že mladí, ktorí do Petrohradu pocestujú, by svojho detského hrdinu počúvali na slovo. Každý zápas po boku hrajúcej legendy by bol ako semester na vysokej škole hokeja. 

Na druhej strane za ním netreba príliš smútiť. Reprezentácia vstupuje do fázy, v ktorej sa chce definitívne vymaniť zo sentimentu minulých rokov. Chce sa prestať spoliehať na to, že ju zachráni Hossa, Gáborík či Chára, ako tomu bolo pred rokmi. Chárova neúčasť je z tohto pohľadu v istom smere pozitívnou vecou. 

Zdeno pred pár týždňami oslávil 39. narodeniny. Zmluvu v NHL má ešte na dve sezóny. Nevedno, či po tom bude ešte hrať hokej alebo zavesí svoju dlhočiznú hokejku na klinec. V reprezentácii odohrá možno jeden, maximálne dva turnaje. Ak vôbec. S pribúdajúcim vekom je čoraz náročnejšie meniť zámorský hokej a zámorské klzisko za európske, čo práve v Zdenovom prípade bolo viackrát vidieť na predchádzajúcich turnajoch. Do toho rodina...Preto je lepšie pozerať sa do budúcnosti. Dať šancu mladým. Hráčom, z ktorých sa vykľuje nejaký nový Chára, nový kapitán, nový srdciar, nový medailista.

V plánoch Zdena Cígera na to figuruje dostatočný počet kandidátov. Čerešňák, Jánošík, Čajkovský a ďalší. Treba sa sústrediť na ich rozvoj, nie oplakávať Chárovu neúčasť. Zlatá reprezentačná generácia je nenávratne preč. Poďme zapracovať na novej.