Zlatan Ibrahimović aj naďalej čaká na úspech v Lige majstrov a je možné, že sa ho nikdy nedočká. Vo veľkých zápasoch je totiž až príliš často neviditeľný.

Komentár Jakuba Mihálika

Mohlo to byť excelentné zakončenie excelentného pôsobenia v Paríži. Zlatan Ibrahimović vyniesol PSG, francúzsku ligu a celý francúzsky futbal opäť na výslnie v časoch, keď sa z neho stával len lacný zdroj megatalentov pre „skutočne veľké“ ligy.

Bol (a je) hlavnou tvárou projektu arabského kapitálu v Parku Princov, no nebol len ňou. Jeho výkony sú až také dobré, že aj v pokročilom futbalovom veku je stále považovaný za jedného z desiatich najlepších futbalistov na svete.

Ibra totálne ovládol francúzsku ligu a dosiahol v nej úplne všetko. Aj preto sa zrejme po sezóne s Parížom rozlúči, aby našiel novú motiváciu. Úspech v Lige majstrov by jeho francúzskemu pôsobeniu dal kráľovskú korunu.

Mal k tomu ideálnu príležitosť. PSG sa výkonmi a kádrom zaradili medzi najväčších favoritov, keď nie na triumf, tak minimálne na semifinále. Manchester City navyše nie je súperom kalibru Barcelony, Realu či Bayernu. Preto mal Ibrahimović konečne PSG dotiahnuť medzi štyroch najlepších, kde sa už môže stať hocičo.

Nestalo sa. A zlyhal najmä Zlatan. Trestuhodne zahodenú penaltu v prvom zápase ešte stihol odčiniť aspoň jedným streleným gólom. V druhom zápase však bol už úplne neviditeľný. Champions league deja-vu.

Až príliš často sledujeme, ako sa švédsky dlháň v dôležitých zápasoch Ligy majstrov trápi. Nielen v drese PSG, v ktorého drese v minulých sezónach najmä proti Chelsea či Barcelone neukázal svoje kvality. Zlatan totiž ešte nikdy Ligu majstrov nevyhral, hoci na ligovej scéne pobral toľko titulov, ako nikto iný. A to už nebude náhoda.

Vypadnutie PSG nie je len chyba Zlatana, to nie. Veď v prvom zápase úradoval „Calamity Dave“ David Luiz. V druhom zápase zase kouč Blanc zvolil taktiku, ktorá prekvapila aj polovicu základnej zostavy PSG, keď Marquinhos, Aurier a ďalší vyzerali stratení v systéme.

Veľkú úlohu pri taktike a následnom výkone zohral fakt, že sa PSG musel zaobísť bez tria Verratti, Motta, Matuidi. Tria, ktoré je rozdielovým faktorom pri výhrach PSG. Že vypadli všetci (takmer) naraz, ovplyvnilo rozostavenie, hru i konečný rezultát.

Ibra nie je jediným vinníkom vypadnutia PSG. No čakalo sa od neho viac. Neuspel. Znova. A tak možno bude najlepším futbalistom histórie, ktorý nikdy nevyhrá Ligu majstrov.