Jedenásť sezón čaká Alexander Ovečkin na zisk Stanleyho pohára. Posledný mohykán bez titulu medzi najväčšími hviezdami ligy je však pripravený čakanie prelomiť. A urobí pre to všetko.

Keď sa Alexander Ovečkin pred niekoľkými týždňami konečne stretol s Wayneom Gretzkym, nebol mužom, ktorý zaznamenal v NHL už viac ako 500 gólov. Prebudil sa v ňom chlapec, ktorý sa stretol so svojim detským vzorom a nechcel, aby sa ten večer skončil. 

 „Pripomenulo mi to deň, keď som stretol Gordieho Howea. Mohol by som sa ho pýtať na rôzne veci dva dni vkuse. Mal som pocit, že Alex je na tom podobne,“ komentoval stretnutie s úsmevom legendárny Gretzky.

Ovečkin sa pýtal na všeličo. Ako trénoval, ako hral, ako zvládol hrať na najvyššej úrovni aj po tridsiatke, ako sa stravoval...No najviac otázok sa točilo okolo toho, aké to bolo štyrikrát vyhrať Stanleyho pohár.
 

Hneď ako mladý Rus prišiel do NHL, zaradil sa medzi jej hlavné hviezdy. Svieži vietor z ďalekého Východu rozhýbal stojaté vody zámorského hokeja, ktorý po odchode legiend rokov deväťdesiatych hľadal nové, vzrušujúce tváre. Ovečkin bol ideálnym „produktom“ pre severoamerického diváka. Pokračovateľ línie ruských rakiet Alexandra Mogiľneho, Pavla Bureho či Sergeja Fjodorova. Posterboy ruského hokeja, ktorého si NHL fanúšik praje sledovať už len preto, aby videl, ako je na tom po hokejovej stránke ruský „nepriateľ“. Neobrúsený diamant, ktorému NHL pomáha v raste a ktorý to NHL opláca rovnakou mincou. Hviezda na prvý pohľad.

Už vo svojej prvej sezóne prekročil hranicu 50 gólov. V súťaži, ktorá pomaly prichádzala o vyslovených strelcov, prebral rolu topkanoniera a v ďalších rokoch držal zástavu hráčov, ktorí miesto prihrávky volia strelu gól.Stal sa piatym najrýchlejším strelcom 500 gólov v histórii, prekonal rekord v počte gólov ruských hokejistov, sedemkrát z jedenástich sezón prekonal hranicu 50 presných zásahov, a to v dobe, keď NHL straší úbytok vzrušenia zo zápasov s vysokým skóre.

Ovečkin dosiahol z individuálneho pohľadu všetko. „Chýba mi však Stanley Cup a zlato z olympiády,“ smutne priznáva.)
 

„Čo ma na Ovečkinovi najviac zaujalo? To, akú vášeň má pre hru a ako veľmi chce získať Stanley Cup,“ odpovedal na otázku novinárov Gretzky po ich spoločnej večeri. Ani pred svojim detským vzorom nedokázal zakryť to, čo mu v tejto sezóne najčastejšie behá po rozume. Po jedenástich rokoch sa chce konečne vymaniť z nálepky „najlepší jednotlivec medzi hokejistami“ a chce si prilepiť aspoň jedno označenie „víťaz Stanley Cupu“.

„Toto je ten rok!,“ tvrdí Ovečkin a za svojim cieľom ide tvrdo. Capitals sa aj jeho pričinením stali najlepším celkom základnej časti, navyše s veľkým predstihom. Ovečkin sa však už nesnaží byť jedinou hviezdou tímu. Piati ďalší hráči Capitals sa v tejto sezóne dostali cez 20-gólovú hranicu a Jevgenij Kuznecov sa dokonca stal najproduktívnejším hráčom tímu, čo sa v minulosti nemohlo stať. Zdá sa, že Ovečkin podriadil individuálne štatistiky potrebám klubu. A aj to, že si pýtal rady od Gretzkeho naznačuje, že si, kedysi asi najväčšie ego NHL, nemyslí, že vie všetko najlepšie.

„Pýta sa, ako sa môže stať lepším hráčom,“ prezrádza Barry Trotz, tréner Washingtonu Capitals. „Keď bol mladší, zrejme by mu také niečo nenapadlo. S pribúdajúcim vekom si uvedomuje, že nemá všetky odpovede, a tak sa ich snaží nájsť.“

Zmena v myslení je vidieť aj na Ovečkinovej hre. Oveľa viac sa pohybuje, oveľa viac sa zapája do TÍMOVEJ hry a hoci z neho nikdy nebude obojsmerný útočník, aj tohtosezónny druhý najnižší počet inkasovaných gólov Washingtonu nepriamo naznačuje, že si plní aj povinnosti, ktoré mu v minulosti nevoňali.

„Ešte v žiadnej sezóne neodohral toľko pukov vo vlastnej tretine,“ myslí si Blaine Forsythe, jeden z trénerského tímu Caps.

Hoci je stále energický a „pojašený“, mení sa aj mimo ľadu. „Trochu dospel,“ hovorí Nicklas Bäckstrom, Ovečkinov nerozlučný partner. 
„Dokonca už obsedí aj viac ako päť minút,“ s úsmevom dodáva Forsythe. 
 

Ak bol v minulosti Alex neraz kritizovaný za nedodržiavanie životosprávy a dokonca občasnú nadváhu, v tejto sezóne prikývol na ovocné smoothie s ďumbierom, kurkumou a brazílskymi orechami. Hipster medzi ruskými hokejovými bohatiermi. Oveľa viac dbá aj na výstroj, požiadavky na výrobu hokejok sú čoraz špecifickejšie. Nič nenecháva na náhodu.

„Nemôžete mať stále 25. Je čas pohnúť sa ďalej a tvoriť budúcnosť,“ vysvetľuje hráč, ktorý bol známy tým, že žije pre prítomnosť a pre daný moment.

Jeho mama Tatiana, bývalá sovietska basketbalistka a neskôr trénerka, ho naučila, že športovec dosahuje fyzický i mentálny vrchol okolo tridsiatky. „Vtedy by mal hráč hrať najlepšie ako vie,“ tvrdí. Alex si jej slová zobral k srdcu. Úspechu podriaďuje oveľa viac ako v minulosti.

Budúcnosť môže priniesť čokoľvek, myslí si. Ovečkin chce preto dlhoočakávaný Stanley Cup vyhrať už tento rok. A prelomiť svoje dlhé čakanie: „Som pripravený!,“ odkazuje.