Pri pohľade na vývoj 1. kola play-off NHL mnohí slovenskí fanúšikovia dúfajú, že nás naše zostávajúce hviezdy v NHL nesklamú a posilnia Slovensko na MS. V prípade viacerých z nich je to však skôr nereálne.

Chicago Blackhawks aj Detroit Red Wings sú na pokraji vypadnutia. Vo svojich sériach prehrávajú 1:3 na zápasy a hoci sa už nejednému tímu podarilo takúto sériu otočiť, je skôr pravdepodobné, že sa skončia v ich neprospech.

Zámorské sezóny by sa v tom prípade skončili až pre štvoricu slovenských útočníkov – Mariána Hossu a Richarda Pánika z Chicaga a Tomáša Tatara s Tomášom Jurčom z Detroitu Red Wings.

Okrem nich sú bližšie k vypadnutiu ako ku predĺženiu sezóny aj ,,králi'' z LA Kings a ,,jazdci'' z New Yorku, teda mužstvá, za ktoré hrajú (alebo sedia ako zdraví náhradníci) Marián Gáborík a Marek Hrivík.

Slovenský fanúšik by mal mať napriek tomu skromné vyhliadky týkajúce sa príchodu týchto hráčov na svetový šampionát v Rusku. V ohľad treba brať zdravotný stav, rodinné zázemie aj súčasnú formu týchto hráčov.

Skôr nepravdepodobne sa preto javí posilnenie sa o Mariána Hossu, dlhodobo najlepšieho slovenského útočníka v NHL. Marián má už 37 rokov, 1434 odohraných zápasov v NHL, rodinu s malými deťmi, ktorá s ním chce tráviť čas a zdravotné problémy, ktoré mu len nedávno nedovolili dohrať základnú časť NHL. Aj keby ho Chicago po lekárskej prehliadke prekvapujúco uvoľnilo na šampionát, trúfame si tipovať, že by pozvánku skôr odmietol.

Rovnako tak nemožno počítať s Mariánom Gáboríkom. Aj keby Kings v sérii so San Jose vypadli, vzhľadom na zranenie, pre ktoré nedohral záver základnej časti (a v play-off hrá zrejme skôr z núdze) je zvládnutie výstupnej lekárskej prehliadky u klubových lekárov s verdiktom ,,áno, môžeš ísť na MS“ utópiou. Pripočítajte si k tomu nevydarený šampionát v Ostrave 2015, ktorý mu na motivácii opäť reprezentovať určite nepridá.

V prípade Hossu a Gáboríka by mohla zavážiť v prospech príchodu do Ruska azda len ich motivácia konečne vybojovať medailu na reprezentačnej scéne. Takých šancí veľa už mať nebudú.

Otázka visí nad Tomášom Tatarom, ktorý patrí do kategórie mladších hráčov. Odkaz ,,premyslím si to“ na otázku Švehlu, či by prišiel, ak Detroit vypadne s Tampou Bay, veru neveští nič dobrého. Presvedčiť by ho mohla vidina stretnutia sa s viacerými kamarátmi z juniorských reprezentácii.

Naopak môžeme v mysli začať rozmýšľať nad tým, kde by sme zaradili do zostavy Tomáša Jurča a Richarda Pánika. Nejde o „borcov” typu Hossa, Gáborík či Tatar, no vzhľadom na ofenzívnu mizériu, ktorá panuje v Cígerovom výbere, budú určite vítaní (aj keď Cíger dávnejšie naznačil, že chce brať len hráčov, ktorí sú vo forme a pravidelne hrávajú).
 
Jurčo, hoci to Jeff Blashill akosi nevidí, má veľký ofenzívny potenciál a mohol by  premieňať Réwayove milimetrové prihrávky. Pánik by zas mohol oprášiť spoluprácu s Marekom Viedenským a Tomášom Tatarom.