Paul Bissonnette, nekorunovaný hokejový „kráľ Twitteru,“ opäť svojimi príbehmi baví zámorie. Okrem iného hokejovej verejnosti prezradil recept ako sa má mladý hokejista dostať do NHL.

Na twitteri má takmer 700 000 odberateľov, ale nie je to vôbec prekvapujúce číslo. Jeho tweety sa totiž pravidelne stávajú virálnymi. Dlhé roky baví hokejovú verejnosť svojimi vyjadreniami, fotkami i príbehmi. Počas play-off NHL pravidelne vo forme blogov prispieva na web usatoday.com, kde hokejovému svetu prezradil, prečo sa mnohí nenápadní hráči dokázali dostať do NHL, čím poodkryl tajomstvo všetkým mladým hokejistom, ktorí snívajú o hre v najlepšej hokejovej lige sveta.

31-ročný hokejista pochádza z provincie Ontario z 50-tisícového mestečka Welland, odkiaľ je viacero hráčov NHL. Dan Girardi, Cal Clutterbuck, Matt Ellis, Matt Johnson či Daniel Paille. Až štrnásť hráčov z Wellandu odohralo v NHL aspoň jeden zápas. „Hrali sme tam v rovnakej dobe, každý z nás strávil chvíľu času v NHL. Možno je to kanadský rekord v počte hráčov NHL na obyvateľa,“ tvrdí Bissonnette.

Hokejista draftovaný Pittsburghom Penguins v roku 2003, nemohol opomenúť meno Marka Larosea. Právnika, ktorý z vlastných peňazí financoval malým hokejovým talentom čas na ľade, aby mohli pracovať na svojich zručnostiach. Otec hokejistu Jamieho Tardifa si pre zmenu kúpil dodávku, aby mohol všetkých malých hokejistov z okolia ráno voziť na štadión.

Mladí hráči boli schopní vstávať o 4:30 hod, len aby dodávku Tardifa stihli. Práve z tohto obdobia si Bissonnette spomenul na úsmevný moment z detstva. Jeho úryvok sa stal na twitteri v posledných dňoch veľmi obľúbeným. „Po tom, čo sa rodičia uistili, že som hore, šli späť do postele. To, že ich 13-ročný syn každé ráno popri jedení cereálií sledoval sex-linku v televízore, to netušili. Pozeral som sa na ženy v bikinách, ktoré prosili, aby som im zavolal, potom som šiel hrať hokej na niekoľko hodín. To bol život. Keď si na to teraz spomeniem, udivuje ma, aké skvelé to bolo,“ s typickým nadhľadom spomína na svoje detstvo.

Fotka uverejnená používateľom Paul Bissonnette (@biznasty), Aug 20, 2015 o 10:40 PDT

Paul Bissonnette nie je však len rodený „zabávač.“ Veľmi trefne sa vyjadril aj k vážnejším témam. A to o snoch mladých hráčov, hrať v NHL a „posadnutosti“ rodičov hokejovými úspechmi svojich detí. „Dnes, počúvam hrôzostrašné príbehy o rodičoch a ich priveľkej investícii do kariér ich detí. Takto to vo Wellande nikdy nefungovalo. Naši rodičia boli len rodičia, nie agenti ani manažéri,“ tvrdí.

„Súčasťou kanadskej hokejovej tradície je mať rodiča, ktorý je stále hrdý, keď hráte. Môj otec bol vždy fanúšik, nikdy nie kritik. Keď som hral slabo, môj otec aj tak povedal „skvelá práca.“ Ja som sa ho pýtal „Pozerám si sa na to vôbec? „Mal som tri mínusky!“ vraví dôrazný forward, ktorý sa preslávil predovšetkým tvrdou pravačkou a ceneným tímovým poňatím hry.

Bissonnettov otec bol svojho času taktiež „zlým mužom“ hokeja. V lige, v ktorej pôsobil, sa však platila za bitku pokuta. Hráč, ktorý sa pobil, musel zaplatiť 5 dolárov do podporného fondu ligy. Otec útočníka Ontaria Reign sa neváhal pobiť aj trikrát za zápas, čo činilo 15 dolárov. Kvôli týmto výdavkom sa mama Paula chcela so svojím vtedajším priateľom rozísť. Otec ustúpil a s bitkami prestal.

Vo Wellande funguje hokejový rast hráčov inak, ako vo svete. „Naša hra v NHL bola produktom celej našej komunity. Všetkých koučov a ich pomocníkov, bol to spoločný úspech. Naši rodičia neboli bohatí. Keď sme dostali nové korčule alebo hokejku, bolo to pre nás veľmi hodnotné.“

Súčasným mladým hokejistom častokrát chýba úcta a rešpekt voči tomu, čo ľudia okolo nich robia pre ich kariéru. Welland mladých hokejistov, ktorí sa neskôr dostali do NHL, naučil kolektívnosti. „Girardi nikdy nebol draftovaný, no z East Coast Hockey League sa dostal do NHL za rok a pol. Z Clutterbucka rástol famózny strelec, no svoju hru upravil a stal sa ceneným hráčom pre tretiu či štvrtú formáciu tímu. Keď sa ho opýtali, či by neprevzal rolu prvotriedneho brániaceho útočníka, mohol povedať „Nie, pretože som strelec.“ No to by nebolo to, čo do nás vštepovali vo Wellande. Welland nás učil prispôsobovať sa, byť tímovými hráčmi,“ nostalgicky si zaspomínal pre usatoday.com.

Bissonnettovi v súčasnom hokeji a predovšetkým medzi mládežou chýbajú tie pravé hodnoty. „Moje skúsenosti z hokejovej mladosti do mňa vštepili hodnoty, ktoré sme preniesli do našich kariér i životov. V súčasnosti počuť o príbehoch, v ktorých sa hovorí o tom, že mnohí stratili z dohľadu to, čo je skutočne dôležité. Každý rodič si myslí, že ich dieťa bude druhý Wayne Gretzky alebo Sidney Crosby. Na súčasných mladých hráčov je vytváraný príliš veľký tlak. Títo ľudia zabúdajú na to, o čo v skutočnosti ide,“ zakončil svoje zamyslenie hokejista, ktorý v NHL odohral 202 duelov a nikdy nepatril medzi najväčšie hviezdy. Stal sa však miláčikom tribún a veľkým obľúbencom aj medzi protihráčmi. A presne o to v hokeji ide – najrýchlejšia hra sveta je kolektívna a má spájať, nie rozdeľovať.