Slovan a Trnavu spája okrem veľkej nevraživosti v tejto sezóne aj to, že trénerov menili približne v rovnakom čase. Dokonca mali aj podobné ambície, no výsledok je úplne rozdielny, čo stredajšie derby iba podčiarklo.

Komentár Filipa Chudého

Vrátime sa do druhej polovice augusta minulého roka. V piatok 21. augusta Slovan oznámil, že jeho novým trénerom sa stal Cyperčan Nikki Papavasiliou. Premiéru mal proti Trnave, ktorú belasí porazili 2:0. Túto porážku na trénerskej stoličke Trnavy neprežil Juraj Jarábek, ktorý skončil týždeň po tom, ako vymenili trénera v Slovane. Čoskoro sa jeho nástupcom stal Ivan Hucko. Mal tak teda takmer rovnaký čas na prácu, ako ju mal Papavasiliou.

Výsledok sme mohli vidieť v stredu podvečer. V gólovom vyjadrení bol Slovan štyrikrát lepší. O koľko bol lepší herne, to nech si už posúdi každý sám, no aj v tomto smere mal jasne navrch Slovan, hoci trnavský kapitán Martin Mikovič si myslí asi niečo iné...

Kým v hre Slovana je badať jasný rukopis trénera, hra Trnava nemala žiaden výrazný rukopis, to bola len hra na náhodu v štýle, buď to vyjde, alebo nie.

A pritom je zaujímavé to, že v Trnave sa dlho hovorí o tom, že musia predovšetkým zastabilizovať obranu. Tréner Hucko mal na to takmer osem mesiacov a výsledkom je to, že nebyť Jakubecha, jedno z minima trnavských pozitív, Trnavčanov by rozstrieľala aj posledná Skalica.

V Slovane tiež začali stabilizáciou obrany, čo sa podarilo pomerne rýchlo a hlavne precízne spraviť. Už koncom jesene bola suverénne najlepšia v našej najvyššej súťaži. Na jar je rozdiel v kvalite defenzívy medzi Slovanom a zvyškom ligy ešte markantnejší. Mucha má pred sebou vždy Pliatsikasa, Salátu, Sekuliča a ak by nemal Podaný zdravotné problémy, tak aj toho. Zohratosť je preto na vysokej úrovni, a to aj s defenzívnymi stredopoliarmi. V slovenskej reprezentácii je to robené podobným štýlom a tiež jej defenzíva funguje výborne a je základom kvalitných výsledkov.

Ďalším zaujímavým porovnaním je to, že od príchodu trénera Papavasilioua uhral Slovan o 18 ligových bodov viac ako Trnava, čo je rozdiel dvoch výkonnostných tried, keďže hovoríme len o približne 70 percentách ligových zápasov v sezóne. Nehovoriac o tom, že belasí sú aj vo finále Slovnaft cup-u. To Trnava v ňom skončila už na jeseň u druholigistu, finále bude len hostiť.

Koniec trénera Hucka bol preto vlastne neodvratný, derby bolo len tou povestnou poslednou kvapkou. Ale tvrdiť, že zmena trénera Trnave určite pomôže sa nedá. Celému klubu totiž chýba koncepcia a tiež hráčska kvalita. Jej hráči sú síce na naše pomery celkom dobrí, ale veľa z nich nevie znášať tlak, ktorý sa v klube s takou históriou na nich kladie, čiže na ihrisku pôsobia len polovične.

V Slovane majú tiež veľa problémov, ale ako vidieť, už aspoň nejaký systém. Tréner Papavasiliou si ide svoje a na hre Slovana, ktorá sa neustále zlepšuje, to je vidieť. Niektorých hráčov doslova prebudil, niektorých ešte bude musieť. K defenzíve sa pomaly pridáva už aj ofenzíva, ktorá je v ostatných kolách najproduktívnejšia v súťaži s priemerom tri strelené góly na zápas. A hoci je na nejaké väčšie chválenie príliš skoro, hra Slovana má určite hlavu a pätu a budúca sezóna ukáže, či získa aj očakávaný bonus navyše, ktorý sa už začína naznačovať.

Stredajšie 133. derby ukázalo, že naša liga takéto zápasy súrne potrebuje, pričom by jej pomohli ešte viac, ak by bola kvalita na oboch stranách. Preto treba Trnave zapriať to, aby konečne urobila správne rozhodnutia, lebo inak jej počítanie rokov bez titulu bude večné. Ak budú zápasy Slovan – Trnava priamymi súbojmi o titul, potom bude na tom naša liga dobre, o čo by nám všetkým malo ísť v prvom rade.