Hoci naša reprezentácia v piatok vyhrala, v nedeľu proti Francúzsku opäť potvrdila, že jej dva týždne pred štartom MS “niečo” chýba. Niečo poriadne.

Komentár Jakuba Mihálika

Nejde o to, že sme vo Francúzsku prehrali. Príprava znesie hocičo a po šesťgólových prídeloch od Fínov a Rusov nás už nejaká prehra na nájazdy nerozhádže. Ide o náznaky toho, čo môžeme očakávať na majstrovstvách sveta, keďže po šiestich zápasoch prípravy sme sa na prvý pohľad nikam neposunuli a z ničoho nepoučili.

Zatiaľ v každom zápase dokázal náš tím hrať tak, ako zneli pokyny, len jednu tretinu. Proti silným Rusom a Fínom  by sa to ešte dalo pochopiť, veď sila favorita sa vždy po čase musí ukázať. To isté sme však predviedli proti Francúzom, ktorí síce rozhodne nepatria medzi outsiderov, no kvalít Zbornej či Suomi nedosahujú. 

Neviem, či je to nasadením, nezáujmom, nekvalitou alebo ich kombináciou. Každopádne, ak si tento neduh prinesieme aj do Petrohradu, v zuboch nás roztrhajú všetci naši súperi. Či to budú Maďari, alebo Kanada. V hokeji totiž stačí odohrať dobre len jednu tretinu iba, ak hráte all-stars zápas Lintner Tipsport ligy.

Tréner Cíger správne poznamenal, že niektorí hráči si neuvedomujú, že hrajú  o majstrovstvá sveta. Časť z nich zrejme nevie, čo to majstrovstvá sveta sú, pretože ich ešte nezažila a možno si kdesi v podvedomí myslia, že sa na ne nemajú šancu dostať. V tom prípade im posielam odkaz: Reprezentácia je na tom až tak, že tú šancu máte. Začinte tomu prispôsobovať to spomínané nasadenie i záujem. 

Kvalitu už neovplyvníme. Už nezmeníme, že v podstate nemáme žiadneho prirodzeného lídra tímu a že ofenzívne opraty musia do rúk brat hráči, ktorí by inak hrali prinajlepšom druhú-tretiu formáciu. Prípadne hráči, ktorí by ešte mali zberať starším spoluhráčom po tréningoch suspensory, nie ťahať celú reprezentáciu. Zmeniť však môžeme (teda hráči môžu) aspoň svoje nasadenie. 

Až bytostne potrebujeme, aby niekto z tímu vstal, vzal hokejku, buchol po ľade, povedal: “Chlapi, kurňa, poďme do toho” a svojim príkladom strhol celý tím. Potrebujeme lídra. Nemusí to byť najlepší hokejista na svete. Musí to však byť bojovník a srdciar. Niekto, kto našej hre dá srdce, hlavu aj pätu. Ak sa taký nenájde, aj naďalej budeme občas môcť užasnuto pokývať hlavou nad kombináciami Réwaya a Hudáčka, či uznanlivo povedať, že toho Daňa v Amerike predsa len niečo naučili. Avšak nebudeme si môcť povedať, že náš tím má dušu. Že nehrá nemastne-neslane a bezprízorne, ale tak, ako má. Reprezentačne.