Debutoval v najväčšom slovenskom derby a ešte v tom istom týždni nielenže hral prvýkrát v základnej zostave, ale už aj strelil víťazný gól. To je vizitka Kevina Keleho, s ktorým sme sa porozprávali.

Na začiatku tohto roka ste nám v rozhovore spomínali, že ho začnete v juniorke Slovana a čo bude ďalej, to sa uvidí. No ako vidieť, v expresne krátkom čase ste už členom prvého mužstva. Čo o tom podľa vás rozhodlo?

„Určite výkony v juniorke, keďže tréneri áčka chodili pozorovať výkony hráčov.“

Kedy vás povolali do áčka Slovana a kto vám to oznámil?

„Chodil som s nimi trénovať pár týždňov, ale to, že sa budem s nimi pripravovať už oficiálne, to mi oznámili po zápase so Žilinou.“

Už ste sa aj presťahovali do kabíny prvého mužstva?

„Áno, hneď po zápase so Žilinou.“

Ako vás prijali medzi seba spoluhráči z áčka?

„Je tam veľmi dobrý kolektív, ktorý ma prijal medzi seba.“

Na prvý ligový zápas ste mali nastúpiť už v Senici, boli ste pripravený pri čiare, ale nakoniec rozhodca odpískal koniec skôr, ako ste stihli vystriedať. Čo ste si vtedy pomysleli?

„Chcel som určite nastúpiť a mať za sebou prvý štart, ale nakoniec to nevyšlo. No som rád, že som dostal šancu následne v takom zápase, ako bol ten s Trnavou.“

Ako spomínate, osud vám zahral do karát už o tri dni neskôr proti Trnave, Filip Oršula sa zranil pár sekúnd po vystriedaní a na trávnik ste už išli vy. Aké to boli pocity debutovať rovno v najväčšom slovenskom derby?

„Bol to pre mňa neopísateľný pocit nastúpiť v takom zápase. Obrovská škoda šance v tom stretnutí, pri ktorej som sa pošmykol.“

Kedy vám tréner povedal, že proti Skalici budete hrať v základnej zostave?

„Počítal som s tým, ale nebolo to na sto percent, keďže sa nevedelo v akom stave je Adam Zreľák. Nakoniec som sa to dozvedel na príprave tri hodiny pred zápasom.“

Proti Záhorákom ste od začiatku ukazoval nielen veľkú snahu, ale aj kvalitu, za čo ste bol odmenený gólom. Ako ste videl túto situáciu?

„Čakal som dlhú loptu od Marka Milinkoviča, moja prvá myšlienka bola, že si brankára budem v rýchlosti obhadzovať, ale v poslednom momente som si ho všimol, že opustil bránu, tak mi neostávalo nič iné, iba ho obstreliť.“

Ešte ako 17-ročný ste strelili svoj prvý gól v ligovom zápase, prihrával vám naň Marko Milinkovič a osobne gratuloval aj Róbert Vittek. Keby vám to niekto takto opísal pred niekoľkými týždňami, verili by ste tomu?

„Určite nie, ale stalo sa to realitou a som nesmierne rád, že to takto skončilo.“

Po zápase ste prijímali množstvo gratulácií. Potešila vás niektorá z nich mimoriadne?

„Potešila ma každá jedna gratulácia, ale hlavne podpora od rodiny a kamarátov, za čo im ďakujem.“

Už na prvý pohľad ste zaujal všetkých mimoriadnou rýchlosťou a zrýchlením. Za koľko zabehnete 100 m, prípadne iné šprintérske vzdialenosti?

„Stovku nemám takto odbehnutú, ale určite si to niekedy skúsim.“

V utorok máte 18 rokov. Čo tak si dať ďalší darček tým, že v treťom zápase za Slovan získate prvú seniorskú trofej v podobe Slovenského pohára?

„Určite tú trofej chceme vyhrať a ja osobne by som sa tomu veľmi potešil. Vyhrať taký pohár v 18-tich rokoch, to by bol perfektný darček k narodeninám.“