Pridelenie olympijskych hier prinútilo Južnú Kóreu urýchlene zlepšiť svoju hokejovú reprezentáciu. V rekordne krátkom čase siahajú na postup medzi elitu.

Keď sa v roku 2011 rozhodlo o tom, že Zimné olympijske hry v roku 2018 usporiada juhokórejský Pjongčang, hokejovým fanúšikom začali v hlavách víriť otázky. Bude aj v tomto prípade zabezpečená usporiadateľovi automatická účasť na hokejovom turnaji? Budú kórejskí hokejisti stačiť svetovej elite? A hrajú vôbec v Kórei hokej?

V tom čase patrila juhokórejskej mužskej reprezentácii 31. priečka vo svetovom renkingu, čo by bolo možno vynikajúce hodnotenie, ak by šlo o futbal. Avšak hokejový rebríček IIHF vtedy čítal len 48 krajín, v ktorých boli schopní založiť hokejovú federáciu a zároveň reprezentáciu. Za Kórejčanmi bola už len absolútna exotika medzi zimnými športami v podobe Mexika, Juhoafrickej republiky či Mongolska. 

Niet preto divu, že IIHF s Medzinárodným olympijskym výborom prerokovávali automatickú účasť hokejovej reprezentácie na domácej olympiáde. Nakoniec súhlasili, avšak pod podmienkou, že sa do roku 2018 kórejský hokej zlepší. Poriadne zlepší. 

Učili sa od Fínov a Američanov

Svoju domácu úlohu vzali Kórejčania vážne. Do krajiny prilákali odborníkov z vyspelých hokejových krajín a svojich hráčov vyslali naberať skúsenosti do zahraničia. Pred sezónou 2013-2014 uzavreli dohodu s fínskym klubom Kiekko-Vantaa a v spomínanom ročníku sa v druhej najvyššej fínskej súťaži Mestis predstavilo päť mladých kórejských hokejistov. Všetky náklady s nimi spojené platili juhokórejskí sponzori, fínska strana platila len skúsenosťami. Hráči v tomto, ale aj v ďalších zahraničných projektoch boli vyberaní zámerne. Od všetkých sa očakáva, že budú oporami kórejskej reprezentácie na turnaji v roku 2018.

V krajine sa inšpirovali systémom armádnej výchovy hokejistov, ktorú u nás preslávila Dukla Trenčín či Dukla Jihlava, v Sovietskom zväze potom CSKA Moskva. Aj juhokórejskí muži musia absolvovať takmer dvojročnú vojenskú službu, ktorá však v minulosti spôsobovala, že hokejisti končili kariéru v mladom veku, pretože im prísna vojenská disciplína nedovoľovala zúčastňovať sa tréningov. Najmä kvôli olympiáde preto vláda vytvorila armádny hokejový klub Daemyung Sangmu, v ktorom sústredí hokejistov povinných nastúpiť na vojenčinu a ich dvojsezónne pôsobenie v klube uznáva ako bežný výkon služby. Tak si Kórejčania zabezpečili, aby sa, už tak obmedzená, základňa ešte nestenšovala. 

Osamelý priekopník kórejského hokeja

 „Hokej v ňom ani nie je,“ odpovedal útočník Hui Ahn zámorským novinárom na otázku, akú pozíciu zaujíma hokej v rebríčku popularity medzi Kórejčanmi. Minulé leto sa spolu s ďalším reprezentačným kolegom zúčastnil rozvojového kempu Dallasu Stars. Niežeby sa o nich zaujímali kluby NHL samé od seba. Zatiaľ nie. Účasť im vybavil reprezentačný tréner Jim Paek u generálneho manažéra Stars, s ktorým sa pozná ešte zo svojich hráčskych čias.

Paek sa narodil v Soule, no prakticky celý život prežil v Severnej Amerike. K hokeju sa dostal v Kanade a ako hráč získal dva Stanleyho poháre v drese Pittsburghu Penguins, aj po boku Maria Lemieuxa či Jaromíra Jágra. Keď kórejský hokej hľadal muža, ktorý by mu vniesol systém, Paek bol jasnou voľbou. 

„Vždy bolo mojim snom byť súčasťou kórejskej reprezentácie,“ povedal dnes štyridsaťdeväťročný Paek krátko na to, ako ho vymenovali za hlavného kouča seniorov. Do reprezentácie si priniesol skúsenosti z deväťročného pôsobenia na lavičke Grand Rapids v pozícii asistenta trénera.

Prvá úloha, ktorú dostal, bola zrejmá -  Paek musí pripraviť svoj tím, aby dokázal čeliť tímom ako Kanada, Švédsko či Česko. Tú druhú si uvedomuje aj sám a pozerá oveľa viac do budúcnosti. „Veľkou časťou mojej práce je vybudovať hokej v Kórei od základov, pozerať sa v horizonte desiatich, dvadsiatich rokov, za ktoré môžeme rásť ako hokejový národ,“ netají odhodlanie. Spolu s podporou vlády a očakávaným olympijskym ošiaľom verí, že sa mu podarí k hokeju pritiahnuť hráčov, divákov a sponzorov.

127 seniorov a zopár Kanaďanov

Paek v súčasnosti pracuje s obmedzeným počtom hokejistov. V krajine je ich medzi mužmi registrovaných len 133, čo je takmer tridsaťkrát menej ako napríklad na Slovensku. Prakticky každý šiesty seniorský hokejista je tak reprezentant. V rámci tohto počtu je navyše šesť severoamerických hokejistov, ktorých Kórea naturalizovala, aby ju mohli reprezentovať. Mimochodom, hokej sa tak stal vôbec prvým športom, v ktorom túto ázijskú krajinu reprezentovali cudzinci. 

Medzi naturalizovanými Kórejčanmi sa ocitol aj Brian Young, bývalý zadák Edmontonu Oilers. Všetci šiesti sa museli naučiť čítať, písať a rozprávať po kórejsky, študovali významné dátumy tamojšej histórie. „Dokonca som sa naučil spievať aj hymnu,“ s úsmevom dodáva Brock Radunske.

Kórejčania vyslali svoje kluby do deväťčlennej Ázijskej ligy, v ktorej chcú po boku ambicióznej Číny a Japonska postupne naberať na sile. Založili univerzitné kluby a po vzore Kanady a USA chcú postupne vybudovať funkčný mládežnícky systém. „Ak sa na to nájdu zdroje,“ zdôrazňuje Paek. 

Aj kvôli predolympijskej popularizácii však, síce pomaly, ale predsa rastie povedomie o hokeji, ako medzi sponzormi, tak aj medzi nádejnými hokejistami. „Až 1400 z našich registrovaných hokejistov sú deti. Musíme si stanoviť, ako ich vychováme,“ hovoril Paek ešte v roku 2014. Dnes ich je už takmer 2000 (posledný údaj IIHF hovoril o 1880 mládežníckych hokejistoch) a počet bude zrejme naďalej narastať.

Príde úspech skôr ako čakali?

Hoci jedným okom pozerá Paek a s ním celá hokejová Kórea na budúcnosť, darí sa mu aj v prítomnosti. Kórejská reprezentácia sa od roku 2011 posunula z 31. miesta na 23. priečku v rebríčku IIHF. Už rok po vypadnutí z druhej najvyššej kategórie majstrovstiev sveta sa do nej vrátila. A v týchto dňoch pokračuje vo svojej hokejovej revolúcii. 

Happy Korea fans in Katowice as their team beat host Poland 4-1! pic.twitter.com/lAV7c2TJ7D

— IIHF (@IIHFHockey) April 24, 2016

Na prebiehajúcom šampionáte v Poľsku totiž v prvom zápase viedli nad Rakúskom 2:0 a prehrali nešťastne až po samostatných nájazdoch. V druhom zápase turnaja si však už poradili s domácim Poľskom a pár dni nato, prvýkrát v histórii, aj s Japonskom. Stali sa tak nekorunovaným kráľom ázijského hokeja, navyše tým zaútočili na postup do elitnej kategórie, ktorý by sa rovnal šoku. Ak by vo zvyšných dvoch dueloch proti Taliansku a Slovinsku uspeli, udržali by si súčasnú postupovú priečku. Na posledných majstrovstvách sveta pred domácou olympiádou by sa prvýkrát v histórii porovnávali s tými najlepšími. „Prichádza vzrušujúce obdobie pre kórejský hokej,“ predznamenáva Paek. Hokejová špička sa už čoskoro môže rozšíriť o ďalšieho konkurenta. Ešte skôr, ako mala.