Situácia okolo doťahovania posledných posíl pred majstrovstvami sveta sa až priveľmi podobná na Cirkus Humberto.

Komentár Jakuba Mihálika

Tomáš Tatar ide, o päť minút už nejde, na druhý deň chce ísť, ale nemôže a nakoniec môže aj nemôže a chce aj nechce. S Richardom Pánikom sa nepočíta aj počíta, no tí, čo s ním počítajú, sa nakoniec prepočítajú, lebo na konci sezóny zistí, že mu vlastne skončila zmluva. Marek Hrivík nie je dostatočne dobrý, lebo neodohral dostatočný počet zápasov v NHL, no keď z matematickej rovnice Zdena Cígera vypadne nevypočitateľný Richard Pánik, zrazu je Hrivík x aj y. Viac však y, lebo už je na ceste na holidaY.

Vyznať sa v tom, čo predvádza náš realizačný tím v ostatných hodinách a dňoch, je tak zložitý oriešok, že by ho nerozlúskla ani Popoluška so svojimi pomocníkmi. A neviem sa zbaviť pocitu, že sa tomu dalo predísť.

Keď pred pár mesiacmi manažér reprezentácie Róbert Švehla oznámil, že do zámoria nepocestuje, lebo inšpekčnú cestu nepotrebuje, upozorňoval som, že to nie je dobrý nápad. Už len kvôli vyjasneniu situácie okolo reprezentácie, kvôli stretnutiu sa nového realizačného tímu s novými hráčmi, mal do zámoria cestovať.

Ak by totiž na pár dní odišiel za Veľkú mláku, určite by mal možnosť zistiť, že Pánikovi končí zmluva. Že Jurča tréneri trescú za to, že s Red Wings to dlhšiu dobu ide tak dolu vodou, ako automobilový priemysel v tomto meste. Mohol sa stretnúť s Hrivíkom a oznámiť mu, že ak neodohrá v NHL aspoň 20 zápasov, neráta s ním. Prípadne, že si má zabookovať dovolenku až po začiatku šampionátu. Mohol jednoducho prebrať s jednotlivými hráčmi jednotlivé možné scenáre. Predišiel by tak šaškovaniu na poslednú chvíľu a strápneniu seba i celej reprezentácie.