Pondelkový večer priniesol dramatizáciu do boja o titul. Slovan dostal od Trnavy darček, ale ten nedokázal v Žiline úplne rozbaliť, preto titul drží v rukách Trenčín, no ani zďaleka nemôže byť pokojný.

Komentár Filipa Chudého

V tejto sezóne sa otočilo poradie dovtedy využívaného poradia zápasov pri súčasnom modeli súťaže. A hoci prvotným dôvodom bolo to, aby sa pohároví zástupcovia nestretávali na začiatku ročníka, kvôli čomu sa aj odkladali zápasy, ako sa ukázalo, má to aj iný zaujímavý aspekt. Teraz si totiž merajú sily na konci sezóny, čo iba pomáha atraktivite súťaže. Za to treba funkcionárov pochváliť, menej už za to, ako kalendár naplánovali v súvislosti s finále pohára a záverečnými dvomi kolami.

A hoci Gino van Kessel po finále hovoril nie borovičke a slivovičke, zdalo sa, že akoby Trenčania úspech trochu oslávili... Samozrejme, bolo to spôsobené aj tým, že Trnava neprišla do Trenčína s plnými gaťami, ako to robí väčšina ligových mužstiev. Hráči Spartaka hrali presne tak, ako sa na Trenčín má. Čiže aktívne, napádať jeho rozohrávku, mať pevnú defenzívu, v súbojoch pekne od podlahy, hrať kolmo dopredu a ešte k tomu byť aj efektívny. Trnavčania to splnili, preto absolútne zaslúžene vyhrali. Trenčín síce tradične držal loptu, ale gól dal a tlak si vypracoval len vtedy, keď mu to Trnava dovolila. Na začiatku druhého polčasu sa totiž nepochopiteľne stiahla, podobne, ako Slovan vo finále na záverečných 20 minút. No tentoraz Van Kessel tutovky nedal a trest prišiel v podobe chyby Šemrinca, čo domácich zlomilo.

Keď rozhodca odpískal pod hradom Matúša Čáka koniec, pod Dubňom prebiehala 22. minúta, pričom v tom momente mal Slovan titul vo vlastných rukách, stačilo mu vyhrať štyri zvyšné ligové zápasy. No bol to aj signál pre Žilinu, keďže aj tá zrazu musela vyhrať kvôli štvrtému miestu. Obaja tak vedeli, že musia zvíťaziť, čo sa zrejme dozvedeli počas prestávky, pretože druhý polčas a hlavne posledná polhodina vyzerali úplne inak. Začal sa hrať atraktívny futbal, hra sa prelievala z jednej strany na druhú, ale oba tímy by nedali gól asi ani doteraz. Zrodila sa tak nič neriešiaca remíza, obaja totiž môžu stratu na súperov pred nimi dohnať minimálne za dve kolá, po jednom zápase sa to nedá.

Hlavne belasí si môžu trieskať hlavy o stenu, dostali totiž obrovskú šancu, ktorú nevyužili. A hoci to znie paradoxne, možno aj bod zo Žiliny bude pre nich zlatý, hoci to tak teraz nevyzerá. Že musia poraziť Trenčín, to sa vedelo aj predtým, bez toho sú všetky kalkulácie len hypotetické. No po pondelku sú určite v lepšej situácii, ako boli pred ním.

Následne im totiž stačí, aby Trenčín už len remizoval, nemusí už ani prehrať, ako sa to javilo ešte pred pondelkom. No a remíza je minimálne v súboji predposledného kola Trenčín – Žilina veľmi reálna, pričom ak Skalica bude dýchať do posledného kola, ani to nebude pre Trenčín prechádzka ružovou záhradou. To Slovan má na oko ľahší záver, hoci Michalovce budú hrať doma za celý východ, pričom ani Podbrezová nebude v Bratislave bez motivácie.

Nedeľný zápas Slovan – Trenčín dá odpoveď na otázku, ako dramatický bude úplný záver súťaže. Ešte pred jarou sme si priali, nech sa rozhoduje až v posednej minúte posledného kola. Pre súťaž, ktorá potrebuje každý dramatický impulz ako soľ, by to bolo najlepšie, čo ukázali aj pondelkové zápasy.