Slovenská hokejová reprezentácia má za sebou prvý zápas na MS v Rusku, po ktorom majú fanúšikovia dvojité pocity. Trojgólové víťazstvo síce teší, ale náš výkon mal byť v každom prípade lepší.

Komentár Filipa Chudého

Prvý zápas na tohtoročných MS majú naši reprezentanti úspešne za sebou, teda lepšie povedané, výsledkovo úspešne za sebou. Hoci pred zápasom boli určité obavy, ktoré sa v skeptickejšej časti národa prejavili až do pochýb či sa vôbec zachránime, prvý zápas jasne naznačil, že so záchranou nemôžeme mať žiadne problémy, keď máme takéhoto protivníka v skupine...

Pri všetkej úcte k Maďarom, už dávno sme nečelili na vrcholnom podujatí slabšiemu súperovi. A to nie je myslené ani priezorom papierových prognóz. Kto sa totiž pozrel na súpisku Maďarov, tak mohol poznať maximálne jedno meno, ktorým bol asistent trénera Tomáš Šille. Že maďarskí reprezentanti, až na malé výnimky, hrávajú v slabých súťažiach, nie je evidentne náhoda.

Náš súper bol síce snaživí, to mu uprieť nemožno, ale zodpovedajúca kvalita v individuálnych činnostiach u jeho hráčov chýbala. Preto Konrád nečelil prakticky poriadnej strele a inkasoval len vtedy, keď Maďari puk do našej brány dotlačili, čo bola ich jediná prednosť v tomto zápase. Toto stretnutie sa proste nedalo prehrať, súper totiž nemal kvalitu na to, aby nás mohol poraziť.

My si musíme otvorene povedať, že náš výkon dobrý nebol a už na Francúzov by zrejme nestačil. Víťazstvo 4:1 je síce v poriadku, keďže aj Maďari už vedia korčuľovať, ale niet čo oslavne zapíjať, maximálne hokejovým fanúšikom po sobote nezabehne segedínsky guláš v krku.

Slovenskí hokejisti hrali dobre len v druhej tretine, tak by mali hrať stále, no hneď na to prišla tretina hrôzy. Ak by proti nám hral hocikto iný, pričom my by sme mu ponúkli štyri presilovky a ustráchaný výkon k tomu, potom by nás prešiel ako parný valec. Takáto tretina sa už nemôže na turnaji opakovať, lebo na to naši hokejisti kruto doplatia, čo naznačila už aj príprava pred šampionátom.

Tešiť nás môže to, že Konrád pôsobil isto, hoci jeho pozíciu jednotky preveria až iné duely, maďarské strely boli na úrovni našej juniorskej ligy. Potešil Sekera, ktorý sa nebál kapitánskej pásky, hoci v tretej tretine sa tiež mal viac prejaviť. Pozerať sa dalo aj na Jurča a v určitých fázach aj na tretí útok, no a v defenzíve tiež na ten štvrtý. Trochu vybuchla prvá lajna, čo nie je dobré znamenie, keďže sú pred nami už len kvalitnejšie obrany a aj brankári. Preto musíme hrať už len lepšie, doslova povinné víťazstvo nad Maďarskom nám nemôže zalepiť oči.