Organizačne úspešné, no výsledkovo pre nás veľmi smutné majstrovstvá sveta v hokeji na Slovensku dopíšu svoju históriu zajtrajšími stretnutiami o bronz a zlato. Ešte pred tým ako príde deň D, ktorý rozhodne o novom Majstrovi sveta prinášame all-star výber slovenskej reprezentácie podľa názoru redakcie Sport7.sk.

Najlepšia zostava Slovenska na MS 2011

Halák

Višňovský  - Jurčina

Šatan - Handzuš - Nagy

Jaroslav Halák

V otázke brankára sme moc na výber nemali, keďže jediný, kto kryl počas šampionátu našu svätyňu bol Jaroslav Halák. Brankár, ktorý bol v tejto sezóne výraznou oporou St. Louis Blues predviedol v každom zápase minimálne tri famózne zákroky, no pustil aj góly, ktoré by vo vrcholovej forme určite nedostal.

Ideálnym príklad je náš duel s Fínskom, v ktorom dlho držal Severanov na nule, no potom prišli dve „šľuchty“ Tuoma Ruutuho a slovenský sen o štvrťfinále sa rozplynul. Pred majstrovstvami sme dúfali, že Jaroslav nadviaže na jeho výkony z minuloročnej olympiády, žiaľ ostalo len pri dúfaní.

Ľubomír Višňovský

Bez diskusie náš najlepší obranca na šampionáte.  „Višňa“ posilnil Hanlonov tím trochu neskôr ako sme dúfali a keďže si z Ameriky doviezol zranenie oboch ramien nastúpil až v záverečnom zápase základnej skupiny proti Rusku. Do našej rozohrávky okamžite priniesol logiku, ktorá nám počas celého šampionátu výrazne chýbala práve v momentoch, keď nebol najproduktívnejší obranca tejto sezóny NHL na ľade.  Preukázal obrovský prehľad, či už išlo o spomínanú rozohrávku, alebo ofenzívne ťaženie. Ako obranca neraz zatienil aj našich útočníkov nebezpečnými vpádmi do útočného pásma. Po poslednom zápase s Dánskom oznámil, že uzatvára reprezentačnú kariéru. Nevylúčil však, že ak bude mať v budúcnosti motiváciu, zdravie a chuť reprezentovať, tak nášmu tímu ešte pomôže (napríklad na olympiáde v Soči).

Milan Jurčina

Hráč New Yorku Islanders mal patriť k našim najväčším ťahúňom v defenzíve, no rovnako ak takmer celé mužstvo zaostal za očakávaniami verejnosti. Nepochybujeme o to, že aj on sám si svoje výkony predstavoval trochu inak. Pri mantineloch vyhrával väčšinu osobných súbojov a chlapcom veľakrát vlial nové sily vďaka efektným a dôrazným hitom. Smerom dozadu bol s výnimkou Višňovského našim najlepším a najspoľahlivejším obrancom. Chýbala však presnejšia a rýchlejšia rozohrávka. Ak by na nej zapracoval v budúcnosti by sa mohol stať nielen oporou našej reprezentácie ale aj uznávaným obrancom v NHL. 

Miroslav Šatan

Už pomaly legendárny “Šarky“ odohral ako jeden z mála útočníkov to, čo sme od neho očakávali. Dá sa povedať, že možno tieto očakávania svojimi piatimi bodmi v 6 stretnutiach ešte prevýšil, keďže roky mu pribúdajú a rýchlosť už dávno nie je jeho silnou stránkou. Keď sme sa trápili v úvodnom zápase proti Slovinsku, tak to bol práve Šatan, kto nekompromisne vymietol horný roh brány Kristana. Neskôr efektne z voleja skóroval proti Rusku a do čierneho sa trafil "Rusnákovským" štýlom spoza bránky aj v záverečnom zápase s Dánskom. Sme len radi, že reprezentačnú kapitolu stále neuzavrel. V budúcom roku by mohol byť práve Šatan tým skúseným ťahúňom, ktorý privedie na svetovú scénu novú mladú generáciu.

Michal Handzuš

Michal bol bez debaty našim najlepším centrom na šampionáte. Jeho prínos pre mančaft sme ocenili hlavne počas mnohých oslabení, v ktorých predvádzal neuveriteľný cit pre vystihnutie nebezpečnej prihrávky a taktiež obrovskú bojovnosť, keď sa bez akéhokoľvek váhania hádzal do tvrdých striel našich protivníkov. Úspešný bol aj na vhadzovaniach, čím neraz ušetril sily spoluhráčom. Svoje účinkovanie na šampionáte žiaľ nevyšperkoval väčším prínosom v ofenzíve a to hlavne počas presilových hier. Napríklad počas olympiády vo Vancouveri tento defenzívny špecialista zaznamenal 6 kanadských bodov, tento krát sme sa museli uspokojiť s dvoma asistenciami.

Ladislav Nagy 

Napriek tomu, že Ladislav Nagy odohral na šampionáte len nekompletné štyri zápasy stal sa našim najproduktívnejším hráčom s piatimi bodmi. Žiaľ v súboji s Českom sa v tretej tretine zranil veľmi kurióznym spôsobom. Po tom ako narazil protihráča na mantinel si o plexisklo rozbil nos a ústa tak nešťastne, že sa z toho napokon vykľulo zranenie, ktoré mu nedovolilo štart v dôležitom stretnutí proti Fínsku a následne aj proti Dánsku.

Do tohto momentu bol našim najnebezpečnejším útočníkom. Bol bodovo produktívny, hral tvrdo do tela a pri mantineloch liezol efektnými kľučkami súperom doslova na nervy. Hráč, ktorý mal byť pôvodne členom „checking line“ sa stal jedným z najvýraznejších ťahúňov nášho mužstva. Pokiaľ sledovali Lacove výkony skauti z NHL veríme, že mnohí z nich zvážili aj jeho comeback do najprestížnejšej súťaže na svete. Nagy na túto ligu stále má...