Keď ju zapálite včas, vie explodovať k famóznym výkonom, no keď jej zápalnú šnúru nachvíľu prerušíte, môže vám vybuchnuť priamo do tváre.

Komentár Jakuba Mihálika

Keď je tím slabý, je slabý a to aj potvrdzuje. Keď je naopak tím kvalitný, svoju kvalitu dáva najavo svojimi výkonmi. Toto pravidlo akoby neplatilo pri slovenských hokejových reprezentantoch. 

Už v príprave to bolo ako na hojdačke. S tým istým súperom sme vedeli zažiariť a následne aj totálne pohorieť. Nádejali sme sa, že to azda „naostro“ bude iné. Nádej potvrdili prvé dva zápasy, ktoré sme zvládli až nadmieru dobre a verili, že to je znamenie toho, že sme kvalitný tím. 

No prišiel zápas proti Nemecku a sme zase tam, kde sme boli pred týždňom. Je ten náš tím slabý? Je silný? Je psychicky odolný alebo aj tento káder potrebuje skôr športového psychológa, ktorý ho naučí vyhrávať aj prehrávať?

Neviem. Asi sa budem musieť zmieriť s tým, že náš tím je absolútne nevyspytateľný. Je ako rozbuška, ktorú keď zapálite včas, vie explodovať k famóznym výkonom, no keď jej zápalnú šnúru nachvíľu prerušíte, môže vám vybuchnuť priamo do tváre. 

Chcem veriť, že je to z veľkej miery spôsobené aj vekovým priemerom tohto mužstva a jeho neskúsenosťou. No roky minulé takisto priniesli šampionátové kádre, na ktorých by sa vybláznil nejeden psychologický diagnostik. Slovenskí športoci sú už asi raz takí. 

Prehra s Nemeckom nám v čase, keď sme sa nadychovali k menšej hokejovej eufórii, explodovala priamo v ruke. Treba veriť, že to druhou zdravou zapálime tento tím, aby predvádzal také výkony ako v prvých dvoch zápasoch. Postup ešte zďaleka nie je stratený.