Počas tohto týždňa na našej scéne najviac zaujal vyhadzov pre kapitána Slovana Marka Milinkoviča. A hoci vedenie belasých má právo si vybrať hráčov, mali by tiež vedieť zvoliť spôsob, ako to spraviť.

Komentár Filipa Chudého

S blížiacim sa koncom sezóny sa už postupne odhaľujú zmeny v jednotlivých kádroch, preto nie je prekvapením, že už poznáme prvé ortiele vedení klubov. Ale bolo málo očakávané, koho a akým spôsobom sa to dotkne.

V Slovane už po jarnej prehre s Myjavou zdvihli varovný prst. Bolo verejne oznámené, že každý hráč začína akoby od nuly a musí do konca sezóny presvedčiť, že si zaslúži belasý dres. A že to neboli len prázdne reči, o tom najlepšie svedčí to, že ako prvý si to odskákal kapitán mužstva Marko Milinkovič.

Ale je určite na polemiku, či on mal ísť ako prvý. Nejeden odborník sa vyjadril, že to bol jediný hráč belasých, ktorý vedel tvoriť hru a stála na ňom prakticky celá výstavba hry smerom dopredu. Aj v tejto sezóne patril medzi úplne najlepších hráčov súťaže a v Slovane by sme nenašli päť futbalistov, ktorí by podávali lepšie výkony než on. Ale pravdou je aj to, že v rozhodujúcich zápasoch sklamal, za čo bol aj nami kritizovaný.

Milinkovič má schopnosti, ktoré presahujú našu súťaž. Pri všetkej úcte, už v nej dávno nemal byť, preto je možno vlastne aj preňho dobre, že dostane takýto impulz, ktorý už potreboval, hoci nemal prísť takýmto spôsobom.

Slovan má právo sa rozhodnúť, či ho chce, alebo nie, to je úplne v poriadku. Ale vedenie klubu zvolilo najhorší možný scenár, aký len mohlo. Ak už nemalo záujem o hráča, tak to malo riešiť úplne ináč. Toto vyzerá len ako nejaké lacné gesto smerom k fanúšikom na štýl „Aha, niečo robíme,“ no v konečnom súčte to môže vyjsť klub zbytočne draho.

Potupným preradením do rezervy totiž znížili hráčovu cenu možno až na minimum. Ak sa ho už chceli zbaviť, dalo sa to riešiť aj tak, že sa verejne vyhlási, že keďže už o nič nejde, v závere súťaže dostanú šancu iní hráči, aby sa vedelo, či sa s nimi môže počítať. Popritom by sa oznámilo potichu Milinkovičovmu  manažérovi, že môže rozhodiť siete. Elegantne by ho tak predali, pričom aj rozlúčka s ním by vyzerala trochu inak. Pretože hráč, ktorý hral v Slovane vyše päť rokov, pričom za ten čas získal tri tituly, dva poháre, jeden superpohár a dvakrát pomohol do skupinovej fázy Európskej ligy, a to všetko v pozícii nosného hráča, si určite nezaslúžil, aby bol na záver takto kopnutý do zadku.

Vedieť sa zbaviť hráča je tiež umenie, ktoré vedenie Slovana zatiaľ neovláda. Ani tak nevadí, že klub príde zbytočne o peniaze, pretože to je jeho problém a jeho strata, ktorú bude musieť majiteľ kompenzovať z vlastného vrecka. Tu ide o štýl, ako k celej veci vôbec prišlo, pretože to nevrhá na Slovan ako celok dobré svetlo. Nové vedenie klubu na čele s Ivanom Kmotríkom ml. síce robí veľa preto, aby posunuli klub vyššie, čo im nemožno uprieť, ale tiež sa ešte musia naučiť niektoré situácie riešiť lepšie.